Prologue

328 21 2
                                    

,,Nechytíš ma nechytíš"
uteká predomnou dievčatko. Má asi 3, ja tiež.
Krátke blond vlásky jej vejú v jemnom vánku.
Premieta sa mi v hlave spomienka. Obraciam jej ďalšie a ďalšie stránky ako príbeh a vyhládzam jej pokrčené zažltnuté rohy dávajúc im opäť farbu.
Slnko hreje .
Je máj.
Ideálne počasie na naháňačku.
Zabehne za strom a vykukne spoza neho.
Svojimi  zafírovo modrými očami na mňa vrhá šibalský pohľad. Vždy v ňom mala iskričky hviezd. Ani nočná obloha není krajšia ako jej oči. Pribehnem k stromu. V Tom sa rozbehne preč
,,No počkaj!" Rozbehnem sa za ňou
,,Nikdy ma nechytíš." Zachichotala sa a vbehla do dielne svojej mamy.
,, Domček" zahlásila objímajúc svoju mamu.
,,To nieje fér." Založil som si ruky na hrudi. Zareagovala vyplazením jazyka.
Jej mama sa láskavo zasmeje a vtisne jej bozk do vlasov.
Na oko urazene a pyšne dvihne bradu do hora.
,,Idem do svojej izby." Pri otočenií sa na päte zachytil jej sklesnutý pohľad. Pozriem na ňu ponad plece. Má sklonenú hlavu.
Usmejem sa sám pre seba.

,,Aj ty princezná.."



______________________________________

Celá táto kniha je venovaná Dove_Styles pretože bez nej by som ju nikdy nezačala písať ani by tento príbeh bez nej nikdy nevznikol.
Takže je jeho vernou spolutvoriteľkou.

Ďakujem ti. Love you boo❤️



Princ SlnkoWhere stories live. Discover now