Už viac nechcem byť sama ✅

Kapitola 32

Prebudila som sa oddychnutá a plná dobrej nálady. Dopriala som si kontakt s vodou. Z kufra som si vybrala čiernobiele bodkované nohavice s vysokým pásom a zelený top. Opätky som nechcela, tak som si dala obyčajné sandálky. Vlasy som prečesala a nechala ich žiť si svoj život. Zišla som do kuchyne odkiaľ sa ozývalo najviac hlasov. Nesmelo som vošla dnu a očami hľadala Jacka.

„Ahoj, vyspala si sa dobre?" Privítala ma s úsmevom Julia.

„Výborne.Ten let a časový posun mi dali zabrať." Všetci na mňa hľadeli, ale Jack tam nebol.

„Ticho. Rada by som vám všetkým predstavila Jackovu Caroline, " chytila ma povzbudivo za ruku.

„Vítame ťa v pravej talianskej rodine, " zasmiala sa baba s čiernymi vlasmi, možno o tri roky mladšia odo mňa.

„Ja som Carina. Jackova sesternica a budúca nevesta," objala ma okolo pliec, a na obe líca mi dala pusu.

Keď sa mi časť ich rodiny predstavila, mala som z toho taký guláš.

"Nemôžu mať menovky alebo čo?" Pomyslela som si.

„Nebude vám vadiť, ak vás oslovím inak?

Už teraz v tom mám chaos, ale naučím sa všetky mená. Sľubujem."

„Niekedy aj my máme problém s menami. A to tu nie sme všetci, " uviedol na pravú mieru Matteo, Jackov otec.

„Jack by sa mal každú chvíľu vrátiť. Išiel na farmu po syr a mlieko. Nie si hladná?"

„Niečo by som možno aj zjedla, " usmiala som sa na Juliu a pozerala, ako z chladničky vyberá asi polievku.

„Kto tu nemá čo robiť, môže odísť. Máte málo roboty? Za tri dni je svadba, a my sme nezačali nič piecť, " rukou ich všetkých vyhnala von z kuchyne. Nezaobišlo sa to bez frflania.

„Dobrú chuť." Pod nos mi priniesla misku s paradajkovou polievkou.

„Ďakujem vám," to bola lepšia verzia Jackovej polievky na štedrý deň. Pri spomienke na štedrý deň mi tvárou prebehol jemný úsmev. Julia vyberala múku, vajcia a iné suroviny na koláče.

„Nie je moja dcéra, ale akoby ňou bola. S Jackom boli nerozlučná dvojka, aj keď ťahala za sebou ešte káčera. Vždy mu bola v pätách, bola ako jeho tieň. Keď sa stala tá nehoda Kaitlin, oboch ich to zlomilo, " rukou si prekryla ústa, keď si uvedomila čo povedala. V očiach sa jej zaleskli slzy.

„Prepáč mi to. Nechcela som ju spomínať. Neuvedomila som si to."

„To je v poriadku. Jack mi o tom povedal. Muselo to byť hrozné pre všetkých."

„Aj bolo. Jack nikdy nevyzeral tak zle.Bol ako len schránka bez duše. Veľmi sa trápil, a my s ním. A keď nám oznámil, že ide preč pukalo mi srdce. Vidieť môjho večne vysmiateho syna zlomeného. Chápali sme ho a teraz, keď sa pozriem na neho, je to znova on, môj jediný syn." Z očí jej padali slané slzy.

Postavila som sa objala ju.

„Nedovolím, aby váš syn ešte niekedy trpel. On mi tiež veľmi pomohol a nemusel. Budem mu za to do smrti zaviazaná, že je mojím slnkom."

„Moje dve najmilovanejšie ženy na celom svete." Vyrušil nás v tomto krásnom momente Jack.

„Ahoj, ako sa ti spalo v cudzej posteli?" Položil bedničky so syrom na kuchynskú linku, a mojím perám venoval bozk.

„Spalo by sa mi lepšie, keby je tam aj môj šofér." Zašepkala som mu do ucha.

„Dnes ťa zoberiem do mesta, ak nie si unavená."