Už viac nechcem byť sama ✅

Kapitola 25

Rýchla sprcha ma prebrala. Čudovala som sa, že ma nebolí hlava. Mala som ešte chvíľku čas, kým sa stretnem s Liamom. Vlasy som si dala do copu, make up som nechcela. Oblečená som zobrala kľúče od auta a zišla do podzemnej garáže. Všade snežilo a áut veľa nebolo na cestách. Zaparkovala som. Reštaurácia, kde sme sa mali stretnúť bola jedna z drahších tu, v Toronte. Čašníkovi som povedala meno a zaviedol ma ku malému stolu pri okne, s výhľadom na ulicu. Kým som čakala na Liama, mala som nutkanie napísať Jackovi a poďakovať sa mu, ale potom som to zavrhla.

„ Ahoj"privítal ma Liam.

„ Ahoj. "

„Tu sú všetky papiere, môžeš si ich prečítať. Snažil som sa zjednať cenu, pretože dom bol dlhšie na trhu. Dolu je napísaná konečná suma," prstom ukázal cenu na papieri.

Zbežne som to očami prebehla, keď nás vyrušil čašník.

„Máte vybrané? " Stál nad nami.

„Ja si prosím len čaj, " podala som mu jedálny lístok.

„Šafranové rizoto a jemne perlivú minerálku. Ďakujem. To je všetko, " usmial sa na neho.

Podpísala som všetko, čo som mala. Čašník mi doniesol čaj a v tej chvíli som chcela odísť. Presne ako v Londýne.

„ Mrzí ma to, všetko. " Tichým hlasom mi zašepkal, a snažil sa nadviazať očný kontakt.

Pozerala som sa von oknom, ako biele vločky tancujú a padajú na bielu zem.

„ Myslíš si, že keď povieš jedno mrzí ma to, máš odpustené? Prečo si sa so mnou vyspal v Londýne, keď máš dieťa a druhé je na ceste? " Bol ticho,vedela som, že som zaťala do živého.

„Odkiaľ vieš, že mám dieťa a manželku? Ja, keď som ťa uvidel v tých bielych šatách, musel som ťa mať. Všetky spomienky na nás zrazu ožili a nie raz som oľutoval, že som zbabelo ušiel."

„ Očividne si ľutoval málo, keď tvoj syn má asi dva roky. Videla som ťa v hračkárstve. Vyzerali ste ako šťastná rodina. Keby viem, že máš manželku nikdy, nikdy by som ti nepodľahla. Nie som taká. A ty si obyčajný chudák, keď dokážeš podviesť tehotnú ženu. Keď si predstavím, že som s tebou chcela mať rodinu tak som šťastná, že si pred troma rokmi odišiel. "

Bola som naštvaná, na neho.

„ Nie je to tak, ako vyzerá. Ja... El som spoznal na cestách a snažil som sa na teba zabudnúť. Veľmi mi ťa pripomínala. Spali sme spolu jeden, jediný krát a ostala tehotná. Nie som taký hajzel, aby som ju opustil tehotnú. Časom, som zistil, že ju mám rád a požiadal som ju o ruku. Mne sa začalo dariť a založil som si realitku. V Londýne som si uvedomil, že žiadna ťa nenahradí, " snažil sa chytiť moju ruku, ale stiahla som ju.

„Nemám ti čo povedať. Ak chcem byť šťastná, musím ti odpustiť. Peniaze pošlem na účet." Obliekla som si kabát a nechala ho tam znovu samého. Môže si spytovať svedomie. Nevyronila som ani jednu slzu kvôli nemu. Naozaj môžem byť rada, že ma opustil a že nečakám jeho dieťa.

Skoro som sa prizabila na ďalšej kytici pred dverami do bytu. Som zvedavá, kto mi to posiela. Zapla som si macbook a hľadala inšpiráciu do môjho domu. Obývačku vymením celú, spálňu tiež a ostatné izby nechám zatiaľ tak. Možno jednu vypracem celú. Musela som nájsť firmu, ktorá robí oplotenie. Predsa len, nebudem bývať už v meste, ale pri lese. A tu v Kanade, sa to hemží zverou. Rozmýšľala som nad jeho slovami. Možno hovoril pravdu alebo ma klamal. Vedela som, že dnes som konečne zatvorila komnata s jeho menom. Zajtra je Nedeľa, mohla by som ísť navštíviť Meghan do útulku.