Už viac nechcem byť sama ✅

Kapitola 3

Ráno som vstala a moje kroky hneď smerovali do veľkej kuchyne, ktorá pripomínala kuchyne z katalógu. Bola tmavosivá s veľkými skrinkami a barovým pultom v strede. Ten pult som milovala. Bola krásna, len nevyužitá. Škoda, že sa v nej neoplatilo variť. Zapla som kávovar a šla som si napustiť vaňu. S tabletom a kávou som sa do nej pohodlne usadila. Ak som bola na niečo pyšná v tomto byte, určite to bola kúpeľňa, kde som sa cítila najlepšie. Milujem tmavé farby a v kombinácií s drevom, ktoré dodávalo celej kúpeľni útulnejší vzhľad to stálo za tie peniaze. Pozrela som si e-maily ktoré mi stihli prísť cez noc. Tí ľudia nespia či čo ? Odchlipla som si z kávy a odpísala na tie najsúrnejšie. To, že zamestnávam kopec ľudí je očividne stále málo, aby som musela riešiť prácu aj v sobotu ráno. Zapla som si google a napísala do vyhľadávača trápnu otázku: Ako otehotnieť bez partnera? Hneď mi vybehlo pár stránok s touto témou. Podľa jednej stránky by som mala vyskúšať zoznamku ale ja na také srandy nemám čas. Podľa ďalšej by som si mala dať dieťa vynosiť náhradnej matke, čo ja nechcem. Chcem si vyskúšať život s bruškom celých deväť mesiacov, chcem cítiť pohyby aj ranné nevoľnosti. Chcem pribrať a zažiť pôrod. Ďalšia stránka odporúča anonymného darcu spermií, ktorý sa nikdy nedozvie, že má dieťa. Klinika všetko zariadi. Už sa len rozhodnúť. Po hodinke surfovania som konečne vyšla z vane . 

Obliekla som si rubínovočervené šaty s čiernym lemom na sukni, vkĺzla do čiernych čižmičiek a rýchlo som zhrabla kabelku. V predsieni som na seba prehodila veľký biely kabát, pretože v uliciach bolo o tomto čase chladno a vyšla som z bytu do ulíc Toronta. Moje kroky smerovali do nákupného centra. Po ceste tam som si všímala, koľko žien je v tomto veľkom meste tehotných, alebo už tlačia pred sebou kočík. Dúfam, že čoskoro aj ja zažijem ten pocit čo ony. Vošla som do Diora . Potešili by ma šaty, nie, mne treba šaty na módnu prehliadku Victoria ́s secret fashion show.

Pricupitala ku mne predavačka, ktorá vyzerala ako keby robila modelku pre túto značku.

,, Môžem Vám pomôcť? " usmiala sa na mňa.

,, Potrebujem šaty, kľudne niečo nezvyčajné " povedala som jej o mojej predstave.

,,Hneď som pri Vás "

Zatiaľ som sa prechádzala pomedzi regále.

,, Čo poviete na tieto? " ukázala mi krásne, riasené biele šaty netypického strihu.

Vyskúšala som si ich a bola to láska na prvý pohľad. Padli mi ako uliate, ako keby ich ušili pre mňa. Vyšla som z kabínky. Hmm, už len topánky.

,, Fajn, beriem ich " povedala som predavačke a išla sa prezliecť.

Po ceste ku kase som si zobrala ešte okuliare. Okuliarov nie je nikdy dosť. Už len topánky a kabelku.Našla som si krásne lodičky na vysokom opätku, striebornej farby.Po ceste domov som bola ešte nakúpiť aspoň ovocie, nech neumriem od hladu.Mohla som si zobrať so sebou Jacka, ale prechádzka nikomu nikdy neuškodila.Vošla som do bytu, bolo len niečo po pol druhej poobede. Objednala som si čínu a zapla film Záložný plán s Jennifer Lopez. Komédia ktorá ma bude baviť stále. Akurát, keď som si našla polohu na pozeranie zazvonil poslíček s čínou.Ani neviem ako som zaspala. Keď som sa zobudila bolo niečo po osemnástej.Mohla by som sa pozrieť na modelov a modelky do našej novej kampane. Naša nová kampaň niesla slogan : „žiť nahlas, byť smelá, byť nepredvídateľná,byť sama sebou." . Ako som si prezerala fotky modeliek a modelov nik ma nezaujal. To vážne nenájdem nikoho ? V tom mi niečo napadlo .