Secret Love

-6-

„Nech sa páči princezná." Pousmial sa na mňa Tom a predo mňa položil tácku s mojou objednávkou.

Od vedľajšieho stolu prišiel nával smiechu, ktorý zaujal mojich spoločníkov a všetci do jedného sa tam pozreli.

Náš rozchod s Louisom je jedna z veci, v ktorých som svojho brata oklamala. Vyhovovalo mi to tak. Nechcela som aby sa aj s ním kvôli mne pohádal. Bola som jeho mladšia sestra, ktorú mal potrebu chrániť pred svetom. Keby vedel pravdu, Louis by už pravdepodobne medzi nami na tomto svete nechodil. A Toma by som chodila navštevovať už len do väzenia. Tomu som jednoducho musela zabrániť.

„Nazdar chalani." Ako prvý sa ozval Gavin, ktorý to podľa mňa urobil zámerne.

„Ahoj." Nadšene zvolal Louis, ktorý sa okamžite postavil a proste sa musel zvítať s bratom a jeho kamošmi.

„Páni Candy, zmenila si sa odkedy sme sa videli naposledy." Prehovoril mojim smerom Louis a mne z toho prišlo maximálne zle.

Na druhej strane prišiel obrovsky nával strachu. Strachu z neho. Aj napriek tomu, že som bola obklopená ľuďmi, bála som sa. Bolo mi celkom jedno o čom sa bavia. Ale keď začali naše stoly spájať dokopy to som už nezvládla. Vzala som svoju tácku a s jedlom som prešla čo najďalej od nich. Sadla som si takmer na opačnú stranu podniku, kde som sedela v tme a sama. Nenápadne som ich sledovala prehrávajúc si v hlave jeden z posledných rozhovor medzi mnou a Louisom.

„Odpovedz mi iba na jedno." Zahľadela som sa mu do oči pri tom, ako som v mysli formulovala otázku. „Ľúbil si ma niekedy? Alebo to celý čas bolo iba o stávke?" zašepkala som. Bála som sa ho.

„Mám ťa naozaj rád" zasmial sa. Aj by som povedala, že sa moje srdce začalo lámať, lenže ono sa zlomilo v momente, kedy na mňa prvýkrát zodvihol ruku.

„Fajn. To je fajn." Bolo jediné, čo som zo seba dokázala vypotiť. „Aspoň, že sme si to vyriešili." Usmiala som sa, otočila sa mu chrbtom a prvá slza vyšla von. Už som sa len v duchu modlila, aby ma nezastavil.

Prebehlo mi mysľou. Tuším ma prešla aj chuť na jedlo.

„Prečo si od nás odišla?" oproti mňa dopadol Gavin.

Párkrát som zaklipkala očami uvedomujúc si realitu. Skutočne ma prekvapilo, že za mnou prišiel práve on a nie Tom.

„Pretože nebudem sedieť pri stole so svojím ex, bolo by to čudné." Zhnusene som zo seba vypľula skrývajúc pravdu.

„Veď ste sa rozišli v dobrom, nie?" nechápavo na mňa pozeral.

Mierne som pokrútila hlavou a zodvihla sa. Nechcela som tu viac byť. Nechcela som dýchať rovnaký vzduch ako Louis.

„Povedz prosím Tomovi, že sa stretneme doma." Usmiala som sa na neho pri čom som odignorovala jeho otázku. Nemala som preňho jasnú odpoveď.

Nebola som si síce istá či budem doma skôr ako oni a či vôbec prídem dnes domov, ale predsa vyvolávať paniku a strach o mňa som nechcela.

„Candy?" Zastavil ma ešte Gavin. „Daj si na seba pozor, dobre?" ustarane sa na mňa pozrel a ja som opäť nechápala. Sníva sa mi, alebo čo do čerta sa to deje s Gavinom Thornom?

„Dám." Prisvedčila som napokon a pobrala sa k východu.

Pri otváraní dverí ma ovial chladný vzduch, ale ani to mi neprekážalo k tomu aby som sa pobrala tmavou časťou mesta niekam, kde budem sama.

V ušiach mi hrali smutné pesničky, slzy tiekli potokom a ja som sa ničomu nebránila. Bola som tak ponorená do svojich myšlienok, že keby na mňa nezatrúbilo auto ani by som nepostrehla, že som v strede cesty. Aj keby ma zrazilo.....

Z vrecka kraťasov som vytiahla mobil, otvorila poznámky a začala písať myšlienku, ktorá mi práve napadla: „Všetko je to len o pocitoch a o tom ako sa k tomu postavíme. Je to o tom ako sa postavíme k životu. Niekto je šťastný, niekto smutný a niekto zlomený."

Zablokovala som znova mobil a rozhliadla sa okolo seba. Stála som v parku. V opustenej časti, kde nikto nechodil. Avšak dnes som tu niekoho našla.

Bol to chlapec. Sedel na lavičke pri rybníku a hádzal do vody kamienky. Bol zlomený rovnako ako ja?