Secret Love

~15~

Nebol to sex, k čomu sme došli. Gavin ma jednoducho urobil rukou a ja som mu tú službičku opätovala ústami.

Bola som rada, že na mňa netlačil. Nechcela som prísť o panenstvo takto - na základe smútku.

„Dobre ránko." Ozval sa vedľa mňa už spomínaný mladík a ja som sa naňho usmiala.

„Dobré." Povedala som a vstala som z postele.

Nebola som dievča, ktoré by sa ráno za seba hanbilo. No aj napriek tomu moja cesta viedla do kúpeľne, kde som zo seba urobila človeka.

„Môžem otázočku?" Vyrušil ma Gavin pri umývaní zubov. Hlavou dom mu len kývla a ďalej sa venovala svojej činnosti. „Nezmení sa týmto nič medzi nami, však? Ostaneme kamarati?"

Kamarati.... presne to chcel. Chcel byť môj kamarát. A možno som si za to mohla sama, pretože som mu nikdy nepovedala, čo k nemu cítim.

Vypláchla som si ústa a cez zrkadlo som mu venovala jeden pohľad. Stál tam len v boxerkách a sakra, užívala som si ten výhľad.

„Nič sa medzi nami nezmení." Usmiala som sa, obišla som ho a išla som sa obliecť.

„Candy?" potichu sa mi prihovoril Gavin, ktorý vošiel do mojej izby.

Akurát som stála pri skrini a vyberala som si oblečenie. Inokedy by som si pospevovala, tancovala, ale dned nie. Dnes som nemala na nič náladu.

„Potrebuješ niečo?" Sklesnuto som sa usmiala.

„Je všetko v poriadku?" Pozeral na mňa pohľadom, ktorý mi naznačoval, že on sám nevie čo má čakať. Nevedel či je všetko v pohode, či som ja v pohode.

„Bojím sa." Zašepkala som a aj s oblečením v ruke som si sadla na posteľ.

„Čoho konkrétne sa bojíš?"

„Tom tu nie je. Nemá ma v škole kto chrániť. Rovnako ako ja, aj ty vieš, že decká si teraz ku mne budú dovoľovať."

Vždy som bola pod ochrannými krídlami môjho brata. Dohliadal na mňa a keď mi chcel niekto ublížiť, Tom mu ublížil skôr. Teraz to bude iné a ja sa toho bojim.

„Vždy si bola silnejšia ako ostatní. Zvládla si omnoho ťažšie veci ako je toto. Áno priznávam,  je to poriadna zmena, ale ver, že časom budeš za to všetko vďačná. Chápem, že sa teraz bojíš, ale ver mi. Ty to zvládneš. Spolu to zvládneme." Gavin sa ku mne nahol a vtiahol ma do svojho objatia. Klamala by som, ak by som povedala, že jeho slova ma nedojali. „Navyše, máš tu ešte nás. To že Tom odišiel neznamená, že my sa na teba vykašleme. Candy, my stojíme pri tebe, dobre?"

Len som sa pousmiala, prikývla a konečne sa obliekla. Gavin urobil to isté a náš dom sme opúšťali presne o pól ôsmej.

Bola som nervózna, ale nechcela som si to pripúšťať. Smútku bolo za posledné hodiny až až. Bol čas aby som konečne začala žiť.

„Si nervózna, však?" Zasmial sa Gavin a svoju ruku presunul s volantu mne na stehno.

„Čuduješ sa mi? Jasné, že som nervózna. Ale to je v pohode. Ja to zvládnem." Neviem koho som presviedčala, či seba alebo jeho.

„Ak sa čokoľvek bude diať, volaj mi." Pohladkal ma po stehne a ruku opäť presunul na volant.

„Ani ťa neprekvapilo, že Tom odišiel. Akoby si to ani nevnímal." Venovala som mu jeden skúmavý pohľad. Skutočne mi to tak prišlo.

„Vnímam to. Len ma to nezasiahlo tak ako teba." Pousmial sa. „Ale chápem ťa. Veď to je tvoj brat."