Secret Love

-9-

„Si v poriadku?" Gavin ustarostene na mňa pozrel. Akoby sa až bál, či mi skutočne niečo nie je.

„Len mi prišlo zle, ale som v pohode." Usmiala som sa do zrkadla.

Príliš dlho som klamala ľudí na to, aby som si v tom verila. Preto som nemala pochyby o tom, že aj Gavin mi uveril.

„Vieš, že mne klamať nemusíš, však? Vidím na tebe, že v pohode nie si. A ani sa ti nečudujem." Povzdychol si a sadol si na zatvorené wécko.

Zošuchla som sa na zem, oprela som sa o vaňu a preplietla si prsty. Samozrejme, že som nebola v pohode. No priznávať som to nechcela. Nechcela som, aby niekto videl môj strach, smútok.... Obzvlášť nie niekto ako je Gavin.

Dopadlo by to tak, že dnes sa bude zaujímať a najbližšie dni bude celá škola vedieť, že som revala jak decko. A ja budem všetkým na smiech.

„Prečo si myslíš, že klamem?" Pozrela som naňho.

„Pretože ťa poznám, Andrews. Nerád to priznávam, ale poznám ťa od plienok. A za ten čas som si všimol keď si a nie si v poriadku. A teraz rozhodne nie si." Letmo sa pousmial a presunul sa ku mne na zem.

Sadol si hneď vedľa mňa, až sa nám letmo dotýkali nohy. Prešli mnou zimomriavky a ja som sa od neho musela kúsok odtiahnuť.

„Nie som, si spokojný?" Vydýchla som.

Sklonila som hlavu k svojim prepletený prstom, ktoré mi v tejto chvíli prišli extrémne zaujímavé. Nemala som k tomu čo viac povedať. Štvalo ma, že to na mne videl. No ako sám povedal, poznal ma od plienok....

„A povieš mi o čo ide?" vyzval ma.

„Čo konkrétne by si chcel vedieť?"

„Asi pravdu. Poznám verziu, ktorú nám nahovoril Lousi, no ty ani zďaleka nevyzeráš tak, ako by si mala. Bojíš sa ho, to z teba priam kričí." Všímavý chlapec, to mu musím uznať.

„Kde začať. Kľudne môžem začať našou prvou hádkou, prvou fackou, prvým kopancom do brucha. Stačí si len vybrať." Pozrela som naňho. V tejto chvíli som sa rozplakala. Nič z toho čo sa dialo nebola pravda. Všetko, všetky city, sladké reči, úsmevy, dotyky.... všetko to boli hnusné klamstvá, ktoré ma mali zničiť. „Nechápala som prečo niekto ako Louis si začal práve so mnou. Ale sakra, bola som naozaj šťastná. A potom sa to všetko zrútilo ako obyčajný domček z karát." Zasmiala som sa cez slzy.

Gavin urobil niečo, čo som od neho absolútne nečakala. Prisunul sa opäť bližšie ku mne a vtiahol ma do objatia.

„Prečo si zrazu tak milý?" Zachrípela som, no nedotiahla som sa. Jeho objatie mi bolo maximálne príjemné.

Gavina Thorna som obdivovala už ako malá. Páčil sa mi vtedy a páči sa mi aj teraz. Keby nebol Tomov a hlavne Louisov kamarát asi by som po ňom aj išla.

„Vždy som bol. No ty si si to nikdy nevšímala." Povzdychol si. „Ignorovala si ma vždy, ale nečudujem sa. Som predsa Tomov kamoš." Hovoril viac menej nahnevane, no stále jemne.

„Nie je to tým, že si Tomov kamoš, ale tým, že si kamoš s Louisom." Opravila som ho potichu.