~16~

17 5 0
                                    

Dni ubiehali skutočne rychlo až nastal deň D. Zápas našich hokejistov. Chalani z našej školy mali pred sebou jeden z najdôležitejších zápasov a ja som sľúbila, že tam budem. No ísť tam sama? Síce som poznala Angie, no Lesslie bola moja najlepšia kamarátka. A presne preto sme tam išli spolu.

Až do poslednej minúty to bol skutočne napínavý zápas. Najprv to vyzeralo, že súper vyhrá, no nastastie sa našim podarilo skoré otočiť. Keď to Gavin zakončil krásnym gólom ľudia na tribúne vrieskali, doslova. Naši sa radovali z výhry a fanúšikovia protihráčov nadávali. No ja som si užívala ten moment víťazstva.

„Ďakujem ti za dnešok. Bolo to vážne super." Objala ma Lesslie na konci zápasu.

Chalani vyhrali a my sme sa radovali spolu s nimi. Síce ma hokej nikdy nebavilo pozerať, radšej som si zahrala, ale pohľad na šťastného Gavina... to už bola reč o inom.

„Mne neďakuj. Ja som lístky len dostala. A koho iného by som vzala, ak nie teba." Zasmiala som sa a pohľad som opäť venovala chalanom na ľade.

Akurát k nám korčuľoval Gavin, ktorý sa už z diaľky usmieval. Bol šťastný. Vyhrali a presne v to Gavin dnes aj dúfal.

„Tak čo kočky, akí sme dnes boli?" namyslene sa usmial a mňa si pritiahol cez mantinel k sebe, aby ma objal.

„Gavin, správaj sa krajšie k dámam." Zahriakla ho mama a ja som sa len premáhala aby som sa nezačala smiať.

Cez prestávky sme sa rozprávali. Už od mala som ju brala ako druhú mamu a teraz, odstupom času, to nebolo inak.

„Nemal by si sa ísť dať dokopy?" nadvihla som jedno obočie. „Vyzeráš príšerne a k tomu ešte aj smrdíš." Odtiahla som na od neho, keď ma konečne už objal.

„Počkaj ma pri aute kočka. Niekam to skočíme osláviť. Len sa osprchujem a prezlečiem." Venoval mi ten jeho dokonalý úsmev a potom odišiel.

„Zlato, tak ja si dnes zoberiem tvoje auto a ráno ti ho doveziem, dobre?" usmiala sa na mňa Lesslie.

„Nepôjdeš to osláviť s nami?" prekvapene som na ňu pozrela.

„Určite si máte, čo povedať. Ja ťa potom vyspovedám." Zasmiala sa a natiahla ku mne ruku čakajúc na kľúče od môjho auta.

„Takže ty nechceš zažiť oslavu víťazstva s hokejistami?" prekvapene som na ňu pozrela.

„Chcem, ale nechcem vám narúšať súkromie." Pousmiala sa.

„V tom prípade ťa pozývam ja. Gavin tiež určite zoberie kamarátov. A súkromie nám určite narúšať nebudeš."

Lesslie bola správna kamarátka. Nikdy by ma nenechala v niečom samú a bola som rada, že ani teraz to nebolo výnimkou. Keď súhlasne prikývla, ja som sa zaradovala a objala som ju.

„Pôjdete s nami za Gavinom?" pousmiala som sa na jeho mamu a sestru.

„Asi by sme vás mali nechať osamote. Nás s vami nepozval, srdiečko." Chápavo sa na mňa usmiala.

„Ale Gavin sa určite poteší, keď budete s nami." Nevinne som sa na ňu usmiala.

Nechcela som vyzerať ako nejaká ľahká slečna, ktorej ide len o to, aby sa s nejakým chalanom vyspala.

„Možno nabudúce, ale dnes nie." Usmiala sa na mňa a odišla.

S Lesslie sme teda vyšli von na parkovisko, kde boli až príliš veľa aut. Keď som zbadala to jedno, úplne nové Volvo, zamierila som k nemu. Až sme zastali pri Gavinovom aute.

„Mám sa pýtať odkiaľ vieš, aké je jeho nové auto?" zasmiala sa a pozrela na mňa.

Len som mykla ramenami, ale radšej som sa k tomu nevyjadrovala. Bolo to šialené, ale mne sa toto celé istým spôsobom páčilo.

Bolo to už pár dni, čo tu Tom nebol a ja som si užívala chvile s Gavinom. Nemusela som tajiť, že chodil k nám. Nemusela som sa báť, že by sa to nejako Tom dozvedel. Bol to úžasný pocit.

„Nečakala by som, že práve my dve pôjdeme s najpopulárnejšími chalanmi na škole osláviť ich výhru. Alebo teda nečakala by som, že pôjdem ja." Natešene si zatlieskala.

Všimla som si Gavina prichádzajúceho k nám v sprievode ďalších siedmich chalanov. Neprekvapilo ma to. Popravde bola som rada, že nepôjdeme iba my dvaja.

„Nevadí, že pôjdu aj spoluhráči? Je to už taká naša tradícia." Pousmial sa a znova ma objal.

„Ja som vzala Less, takže je to v pohode." Zasmiala som sa.

Secret LoveWhere stories live. Discover now