Už viac nechcem byť sama ✅

Kapitola 1

Konečne som vypla notebook a môžem ísť domov. Môžem ten byt nazvať domovom ? Nik ma tam nečaká ani len mačka .Rukou som si odhrnula neposlušný prameň vlasov. Vlastne, skoro celý čas trávim v práci a domov sa chodím len vyspať a preobliecť. Asi som bola naivná, keď som si myslela, že zdediť takého impérium bude hračka. Bola som na veľkom omyle. Stále niekto niečo odo mňa chcel, a to cestovanie. Do kedy ma to bude baviť ? Kedy si začnem užívať život ? Nemám už dvadsať rokov,skoro žiadne priateľky. Celý môj doterajší život bol o odriekaní a odmietaní toho, čo som naozaj chcela. Vysoká škola bola skôr snom mojich rodičov ako mňa . A potom to prišlo. Nešťastná nehoda, pri ktorej som o nich prišla . Nemala som čas spamätať sa z ich smrti a už som bola dedičkou jednej z najväčších kozmetických značiek, ktorú pozná celý svet. "Tak mladá. " Ľutovali ma médiá. Keďže mojej mame nebolo dopriate druhé dieťa, všetko to ostalo na mne.

Dosť bolo citovým výlevom. Vymenila som balerínky za lodičky a išla som ku výťahu.

Sadla som si do auta a povedala šoférovi názov klubu. Prekvapenie na jeho tvári bolo viditeľné, keď som mu to oznámila.Mám dvadsaťsedem rokov a sem tam môžem dovoliť  aj vypnúť.

Auto zaparkoval pred vysvietenou, tmavou budovou. Všade bolo veľa ľudí ale mňa to neodradilo aby som išla aj do vnútra.Môj šofér ma čakal v aute.

Vošla som do moderného klubu plného svetiel, zrkadiel a mladých ľudí bez starostí. Všetko to ladilo.Vybrala som sa k baru a sadla si na voľnú stoličku. Na barmana som musela kričať cez tú hudbu.

,,Poprosím Ťa jedno martini." ,,Hneď to bude ," zakričal po mne tiež.

Zatiaľ som sa obzerala vôkol seba. Samé páry,ženy, ktoré hľadajú známosť na jednu noc a muži čakajúci ako supy na korisť.

,,Nech sa páči, jedno martini pre krásnu slečnu" polichotil mi barman. Usmiala som sa neho. Hneď ako som martini kopla do seba ďalšie ma už čakalo predo mnou. ,,Na môj účet," povedal ten barman, ktorý vôbec nevyzeral zle. Vysoký, tmavé vlasy a tetovanie na ruke ktoré ma zaujalo. A tie jeho oči, každé inej farby , zelené a hnedé. To sa každý deň len tak nevidí . Ten by bol super do našej novej kampane. ,,Ako sa voláš ? " ,,Som Jace ." ,, A ty ? " ,, Caroline." ,, Čakáš na niekoho ? "Súsmevom odhalil rad dokonale bielych zubov. ,, Nie,prišla som si zresetovať hlavu, " oprášila som si neviditeľnú smietku z mojej čiernej blúzky. ,, Nech sa páči ešte jedno martini na môj účet." Ďalší pohár s bielym alkoholom položil predo mňa .,,Chceš ma opiť? " Usmiala som sa neho. ,,To by som si nedovolil, " zasmial sa nad jeho šikovnou odpoveďou. ,,Ak sa smiem opýtať koľko máš rokov ? " ,,Koľko by si mi tipol ? " Jemne som pohodila vlasmi dozadu. Odhalila som pri tom kúsok šije.Veľa mužov to vzrušuje.,, Hmm tak dvadsaťštyri ? " Uškrnul sa na mňa .,,Trošku viac a ty koľko máš rokov ? " ,, Dvadsaťpäť " ,,Tak to si odo mňa trošku mladší" " Hneď som pri Tebe" a odišiel obslúžiť baby, ktoré mali pravdepodobne rozlúčku so slobodou. ,,To je život, "pomyslela som si kým sa na ne pozerala. Svadba, dieťa , práca ...

Tak mi niečo alebo skôr niekto chýba v tom mojom živote. Možno by som nepotrebovala chlapa aby vyplnil to prázdne miesto v mojom živote. Chcem dieťa...