05:59
Sakra! Mal pravdu. Fakt sa pred chvíľou spustil celkom silný dážď. Za tú hodinku sme stihli zistiť:
1. Mizerné zásoby jedla
2. Dve svetlice!!
3. Petrolejka a zásoby petroleja
4. Zápalky! :D :D
5. Sme mizerní stavitelia :3
Silou vôle sme postavili aký taký prístrešok z nejakých konárov, obrovských zelených listov a väčších klátov dreva. Len čo sme ho dostavali, začalo mierne popŕchať. Luke sa na mňa samoľúbo zaškľabil. Prevrátila som očami a vliezla som do nášho veľmi skromného bunkru. Zásoby jedla sme preniesli taktiež do bunkru a loďku sme vytiahli na breh a zakryli tými mega listami. Teraz tu obaja drepíme a čakáme, kedy ten lejak ustane. Na našu smolu (teda hlavne na moju) sa začala búrka. Búrky neznášam, mám z nich panický strach. Zdesene som sledovala svetielkujúcu oblohu a silný hrmot zo všetkých strán. Objala som sa rukami a vliezla čo najhlbšie do bunkru. Luke sa na mňa pobavene pozeral.
„Je ti zima?“ opýtal sa. Ja som trasúc sa pokrútila hlavou. Luke sa zamračil.
„Tak čo ti potom je?“ spýtal sa tentoraz jemnejšie. Preglgla som a chrapľavo som mu odvetila: „Ja sa bojím búrok. Neznášam ich, sú moja nočná mora.“ Prikývol a povzbudivo mi povedal: „Aj ja som sa ich kedysi bál. Stačí sa na to pozerať z inej perspektívy.“ Nechápavo som naňho čumela.
„Búrka má aj inú perspektívu? A akú?“ pochybovačne som zatiahla. Luke sa pousmial nad mojou nechápavosťou.
„Pozri sa na tie búrkové mračná v kontraste s kúskami modrej oblohy a žiary blesku. Je to ako umelecké dielo. Je to samo o sebe krásne, ale nebezpečné. Alebo sa pozri na more. Je sčernané ako tuš, ktorý sa hojdá vo fľaštičke.“
Teraz som už s otvorenými ústami hľadela na osobu vedľa mňa. Vykoľajene som si začala uvedomovať, že aj v ňom je niečo milšie ako nechutný zovňajšok. No dobre, taký strašný zas nie je. Vlastne je celkom pekný. Čo to zas trepem?! Opäť som sa pozrela na sivé búrkové mračná, ktoré ako balóniky poskakovali po oblohe. Svaly, ktoré mi najskôr zvierali kŕče od strachu sa mi uvoľnili a ja som sa prestala triasť ako osika. Stiahnutie hrdla tiež povolilo a ja som opäť dýchala príjemný teplý morský vzduch. Bosé nohy sa mi zabárali do jemného piesku a na mojich perách sa pohrával úsmev. Úplne som sa prestala klepať a pozrela som sa naňho.
„Lepšie?“ milo sa ma spýtal. Prikývla som. Aspoň na jednu malú sekundu mi s ním bolo fajn. Som zvedavá, ako dlho nám to vydrží. „Asi hej, i keď na chalana pozoruhodný výber slov.“ skonštatovala som. Samoľúbo sa uškrnul. Problém je, že neviem, kedy si zo mňa robí srandu a kedy čo myslí vážne. Prestáva pršať, takže už asi pôjdeme.
أنت تقرأ
Rande mimo civilizáciu
قصص الهواةJeden z najpodivnejších denníkov sa otvára, aby ukázal, aké je to po prvýkrát sa zaľúbiť. Problém však nastáva vtedy, keď si ženské srdce nevyberie práve obyčajného chalana.
