Rande mimo civilizáciu

Fontána a prvý (blééé) bozk

12:11

Stála som presne pri fontáne, keď sa pri nás zase pristavil. Urobil však niečo, čo som od neho totálne nečakala. Z prvého kvetináča, čo bol nablízku vytrhol kvietok a zadíval sa na štítok. Potom podišiel ku mne a spýtal sa ma: „Prijmeš moju alstromériu bielu?" Vyvalila som oči a mala som čo robiť, aby som sa tam nerozrehotala. Do toho však vstúpila Kyra. „Čo to má znamenať?" spustila piskľavo. „O čo sa tu snažíš? Aj jeden aj druhý?" David vyvrátil oči stĺpkom a pokojne jej odvetil: „Ja som slobodný človek, Kyra." A znova mi podával tú kvetinku. Kyra mu od zlosti trhla rukou s kvetinou. Potom sa to stalo strašne rýchlo. Ako Kyra nabrala silu, drglo ňou o múrik, na ktorom sa potkla a Kyra nám skončila mokrá vo fontáne. Celá trieda sa zhrčila okolo fontány a rehotali sa jeden cez druhého. Pomedzi žiakov sa prebíjala pani učiteľka, ktorá pomohla Kyre z fontány. Na tvári mala roztečený  make – up a oblečenie bolo zničené. Na cestu späť si kúpila v obchode so suvenírmi tričko a šortky. Vyzerala v tom tak obyčajne, až pekne. Tak skutočne pekne. Ona na to taký názor pravdepodobne nemala. Bola so sebou nespokojná, ošívala sa a bola nesvoja.  Na celý deň mi už dal David pokoj. Ja som sa spokojne vrátila domov a užila som si pekný večer pred telkou.

21.6. piatok , 18:15

Páni, teraz som fakt nemala veľa času si zapisovať do môjho denníčka. Tak zhrniem, čo sa za posledný týždeň stalo. Celý víkend som bola s Jade, v škole nás Kyra tyranizovala ešte viac, akoby sme mohli za to, že sa jej podarilo tak elegantne pristáť vo fontáne. A čo som podľa nej robila? Zvádzala Davida, aby nakoniec ona rypla do fontány? Páni, to bol presne môj plán! Ona mi snáď číta myšlienky! Haha! Dneska sme odovzdávali učebnice a ja som zistila, že David sa len tak nevzdáva, aj keď o mňa nezakopol deväť rokov základky. Magor! Každopádne, dneska predviedol svoj (dúfam, že už posledný) pokus o rande so mnou. Učiteľka každý rok zostaví skupinu žiakov, ktorí okontrolujú učebnice po spolužiakoch. Bola som tam aj ja a zbežne som listovala starým dejepisom a nevnímala okolie. Párkrát som niekomu povedala, aby si vygumoval čiary ceruzkou alebo také niečo, kým z jednej učebnice nevypadol papierik na moje kolená. Chystala som sa ho vyhodiť a potom som si ho prečítala: Pôjdeme spolu von? David.

Ach, to nie! Rýchlo som mu tam načarbala NIE a podsunula papierik na jeho lavicu. S odpoveďou evidentne nebol spokojný. A nakoniec sa mu naskytla super príležitosť. „Miranda, odnes to do skladu učebníc! David, pomôž jej!" prikázala nám pani učiteľka. David sa samoľúbo uškrnul a ja som sa chcela zahrabať do zeme, alebo si dobrovoľne nechať odstreliť hlavu! Vrhla som na Jade zúfalý pohľad. Ona ale nemohla urobiť nič. Bola som v pasci. Kyra kypela hnevom, ale Davidovi to bolo jedno. Vyšli sme z triedy a v rukách sme mali učebnice dejepisu a biológie. Ja som radšej mlčala. Hlavne preto, že mi v hrdle navrela hrča veľká ako zemeguľa.

„Prečo so mnou nechceš nikam ísť?" zahlaholil potichu, priam sklamane. Ja som prevrátila oči stĺpkom.

„Ty sám vieš, že to nie je dobrý nápad z miliónov dôvodov." odvetila som pokojne. Bol mojou odpoveďou prekvapený, aj keď nechápem prečo. „Menuj, mám čas." Uškrnul sa. „No tak po prvé," začala som, „si si ma doteraz nevšímal a ani si s tým nemusel začínať. Po druhé, ty máš Kyru, ktorú ja nenávidím. Po tretie, si namyslený hlupák, s ktorým ja nechcem mať nič!" Ten posledný dôvod som pekne zvrieskla. To ho asi dostatočne odrovnalo, lebo kým sme dokráčali do skladu učebníc a naspäť do triedy, bol ticho. Cestou do triedy však urobil niečo, čo som nečakala. Chytil ma za ruku. Ja som sa strhla a reflexívne som sa k nemu otočila. A čo si nezmyslel on? Pobozkal ma. Áno, tam uprostred prázdnej školskej chodby. Chcelo sa mi zvracať. Nechápem, prečo, všetky hovoria, ako úžasne sa bozkáva. Bol to hnus na entú a musím priznať, že takto som si svoj prvý bozk nikdy nepredstavovala. Razantne som sa od neho odtrhla a strelila som mu facku. Naježená som vošla do triedy a vôbec som nečakal na jeho reakciu. V triede som si sadla ku Jade, ktorej som všetko vyrozprávala.       

„To je mi ľúto, Em, pre každé dievča to má byť magické." Skonštatovala.                                                   

„Hej, mne sa tak akurát magicky pohol žalúdok."                                                                                      

 „Ale, páčiš sa mu! Aspoň niečo!"

„Aspoň niečo? Tebe muselo preskočiť!"                                                                                                           

„Teraz aspoň vieš," začala, „že to s tebou myslel seriózne."                                                                            

„Tak to pochybujem," zakončila som debatu.