Rande mimo civilizáciu

Predpoveď malého Kupida

07:28

Jade na mňa zas hodila ten pohľad. „Meškáš!“ Fľochla mi to do tváre, akoby som bola zjedla špinavú ponožku. Schválne som sa pozrela na hodinky a zagúľala očami. „Tie tri kruté minúty!“ Jade sa zaškľabila a potiahla ma za rukáv smerom do školy. Jade je chudunká a drobná baba s čiernymi krátkymi vlasmi. Má rada čiernu, ale nie je to gotička ani nič podobné. Len má osobitý štýl. S Jade sme si hneď padli do oka. Keď máte otca ako je ten môj, každý sa snaží získať si vašu priazeň. U mojej sestry sa to každému darilo dokonale, lebo ona si popularitu jednoducho užíva, takže keď som do školy nastúpila ja, mysleli si ľudia niečo podobné aj o mne. Keď som im však dala jasne najavo, že všetci falošní ľudia sa u mňa môžu zahrabať do zeme, sadla som si ku Jade. Hneď sme sa zarozprávali a od prvej triedy sú z nás najlepšie kamošky, ktoré ako čistý priemer prechádzajú školskými chodbami. Hneď po ceste som jej opísala svoj rozhovor s rodičmi o dovolenke. Jade z toho mala taktiež radosť a strašne by chcela ísť tiež, ale na rodinnú dovolenku asi nie. Aj keď bola ako moja sestra, alebo som si s ňou rozumela lepšie než so svojou sestrou.

„Keď chceš, vyložím ti karty, možno sa budeš tešiť ešte viac.“ S tým som vrelo súhlasila. Jade nebola nijaká čarodejnica, ale s kartami to fakt vedela. Väčšina jej predpovedí sa splnila, teda nie tak presne, ale bolo to blízko. Žiaľ, keď sme sa v škole usadili na miesta a Jade vytiahla karty, zazvonilo. Posledné písomky sme už písali, takže teraz nás už čakal iba výlet a všetky tie rozruchy s učebnicami a vysvedčením. A potom to príde! Dovolenka! Leto! Všetko, čo milujem dokopy!

09:26

Greenovú, našu matikárku som dnes jednoducho nedokázala počúvať, hlavu som jednoducho mala prepnutú na inú frekvenciu, až kým sa Greenová zrazu neozvala: „No, Miranda, ty sa nám tam nudíš. Tak čo keby si nám prišla vypočítať túto rovnicu?“ Došuchtala som sa k tej tabuli a ku Greenovej, ktorá sa na mňa škľabila ako šelma, ktorá krvilačne vyčkáva na svoju nevinnú obeť.  Rovnicu som vypočítala správne, čo ju nevedno či potešilo, alebo naštvalo. Keď sa skončilo toto trápenie, vybrala Jade karty a položila ich na stôl. „Pozrime sa! Dve úplné nuly! Čo to, zase sa hrajkáš s kartami, Jade?“ zazvonil mi v ušiach nepríjemný piskľavý hlas. Predo mnou sa týčila asi tá najodpornejšia osoba na svete. „Čo zas otravuješ, Kyra?“ odvetila som totálne otrávene. Kyra je totálna.....prepáčte, tak inak. Kyra je najpopulárnejšie dievča na škole, ktoré vo mne najskôr videlo spriaznenú dušu, ale hneď, ako som sa posadila vedľa Jade, celé som to rozpútala. Kyra sa chová ku ostatným úplne hnusne a vždy je obklopená hlúčikom dievčat a chalanov (samozrejme, iba najvyberanejšia partia). Je to presne ako vo filmoch. Kyra je niečo ako tá hnusná roztlieskavačka, ktorú ale nakoniec vždy porazí dobro a je happy end. Ja však nič happy nevidím. Možno mám vysnívaný život miliónov ľudí, ale ja sa cítim tak úplne obyčajne. „No jasné, naše dve malé detičky!“ zapišťala Kyra znova a začala sa smiať. Hlúčik sa k nej teatrálne pridal. Okamžite ako odišli, zadívala som sa do kariet. Jade už rozkladala. Jasné, že som tomu nerozumela, ale fascinovalo ma to. Po chvíli sa ozvala Jade: „Páni! Tak, táto dovolenka bude pre teba veľmi šťastná!“ Dychtivo znova prezrela karty a usmievala sa od ucha k uchu. Ja už som to fakt nevydržala. „Čo tam vidíš?“ vyhŕkla som. Jade vytiahla spomedzi všetkých tých tarotových kartičiek len jednu a podsunula mi ju. Bolo na nej srdiečko s malým letiacim kupidom, čo ma ani trochu nepotešilo tak, ako Jade. „Nájdeš si tam lásku! A nie jednu!“ znova sa otočila ku kartám. A nie jednu? Robí si srandu? To ani nemôže myslieť vážne! Pre mňa by bola jedna až moc! „Hmm, ale nesmieš zavrhovať ľudí priskoro.“ oznámila mi. Takže nesmiem nikoho zavrhnúť? Paráda! Stačí zavrhovať všetkých za radom a mám pokoj!      „Osud neoklameš.“ kývla Jade, akoby mi čítala myšlienky. Ja som len prevrátila oči stĺpkom. Žiadnu lásku som nechcela. A navyše, keďže tento výlet pripravila pre ocka firma, bude to dosť nóbl a budú tam samí namyslení boháči. A o to mi nikdy nešlo. A okrem toho celého – mám pätnásť. To si osud ešte asi neuvedomil.

„Ja nehovorím, že chcem oklamať osud. Ja si len myslím, že podľa tých kariet je to nanič osud.“ zamrmlala som. Jade sa na mňa pobúrene pozrela.

„Nanič? To nemyslíš vážne! Vieš, koľko ľudí by si prialo mať taký osud ako ty? Napríklad aj ja.“ Jade to dodala tak otrávene, akoby sa chcela prednostne nasťahovať do kláštora. Ja som sa iba veselo usmiala. „Tak sa so mnou prehoď! Ja ostanem tu doma a ty choď za mojou láskou!“ Zaškľabila sa, ale nepovedala už nič. Dovolenku sme už nerozoberali. A ja som na to totálne stratila náladu. Dokonca aj chuť na tú dovolenku ísť.