Neverila som vlastným očiam. Toto nemôže byť on. Už len zo slušnosti som si sadla na kraj pohovky, čo najdaľej od neho. Naneštastie, do trápneho ticha sa ozvala moja mama:
"Čo keby ste šli hore do izby sa zoznámiť?"
Vedela som, že mojej mame netreba vzdorovať, tak som sa postavila a ukázala rukou ku schodom akože 'poď za mnou'. Postavil sa a vykročil zamnou. Keď sme prechádzali okolo erbu, dotkol sa ho. Bola som prekvapená že pri jeho dotyku ho nestriaslo zimou ako mňa. Ak má jeho rodina niečo spoločné s tým erbom, nechcem tu žiť.
Vošli sme do izby a on si sadol na posteľ.
"Hej ty retard," vyslovil s úškrnom na tvári a po kratšej pauze pokračoval, "stále nechápem ako si si to mohla dovoliť a kde si nabrala tú odvahu."
Striaslo ma pri spomienke na to čo som mu povedala, ale hlavne na to čo povedal on mne.
"Prečo by som sa ťa mala báť?"
"Nevieš čoho som schopný."
"Rada by som to videla," povedala som odhodlane, ale mala som pravdu. Vôbec som sa ho nebála.
Bez slova sa postavil a vykročil ku mne. Bol nebezpečne blízko. Cítila som jeho dych na mojom odhalenom krku. Prešiel mi nechtom po žile a chytil ma pod krk. Pritlačil ma o stenu. Cítila som, ako mi dochádzal kyslík. Pravdepodobne som už bola fialová keď ma pustil.
"Už mi veríš že by som ťa zabil bez najmenšej námahy?" zasmial sa ako by to bola bežná vec.
"Ja som ti nepovedala že ti neverím, ale že sa ťa nebojím ty netvor!"
Šúchala som si boľavé hrdlo. Bolo na ňom vidno že sa zamyslel.
Leon's POV
Takže ona ma oslovila netvorom. Kde to dievča berie toľkú guráž?
"Pozri, to čo sa včera stalo. Nemal som na teba tak vybehnúť no nemal som úplne najlepší deň," ospravedlnil som sa, tentokrát som to myslel úprimne.
Nedôverčivo sa namňa pozrela. Cítil som sa, ako by som si jej pohľad ani nezaslúžil.
Odstúpil som od nej a sadol som si na posteľ. Poobzeral som sa.
"No izba nič moc," skonštatoval som po chvíli.
"Chcela by som vidieť kde žiješ ty," vyštekla po mne a ja som cítil ako mi černejú oči.
"Veď to aj raz uvidíš ty sprosté decko."
Payton's POV
Neviem či sa mi to zdalo, ale sčerneli mu oči. Boli také čierne, div že som sa v nich neutopila.
"Ako je to možné že ti sč-..." nestihla som dopovedať, zastavil ma.
"Nebuď zvedavá lebo na to raz doplatíš," umlčal ma jedinou vetou.
Vzdala som všetko vyzvedanie. Rozhodla som sa, že s tým erbom to radšej nechám nabudúce.
Porazene som si sadla vedľa neho, ruky sa nám na malý okamžik dotkli. Trhlo ho, ruku odtiahol a pozrel sa na mňa. Jeho chlad mi koloval v žilách.
"Nedotýkaj sa ma," zavrčal namňa potichu, no dosť jasne. Nemala som chuť sa hádať, preto som neodpovedala iba som naňho vrhla odporný pohľad.
"Mala by si sa mi klaniať nie to sa namňa ešte henták pozerať," zašepkal si pre seba, pravdepodobne som to počuť nemala no počula som to. Prečo by som sa mu klaňala? Je to obyčajný namyslený debil.
"Idiot," zamrmlala som si tak potichu že som to sotva počula ja, nie to ešte on. Pozrel sa namňa a perami naznačil 'Odvolaj to', na čo som pokrútila hlavou že nie. Postavil sa nadomňa a sotil ma na posteľ.
"Žiadna sprostá krava ma nebude oslovovať idiot, rozumieš?" kričal na mňa. Pri pohľade na jeho vážnu tvár sa mi chcelo smiať. Po chvíli som to nevydržala a vybuchla som do smiechu. Chvíľu sa namňa nechápavo pozeral, no nakoniec sa rozosmial aj on. Bola som prekvapená, to bolo asi prvý raz čo som ho videla sa usmiať. Mala som možnosť prvý krát vidieť jeho dokonalý biely chrup, a neprirodzene ostré očné zuby.
No jeho smiech bol krásny. Viac než úprimny. Nenávidim ho, ale keď som začula jeho smiech, všetko otočil. Zrazu bol jeho smiech jediné, čo som potrebovala počuť.
Zrazu sa zarazil a pozrel sa na mňa. Jeho oči už neboli čierne. Boli zelené s rúžovými odleskami.
"Ja... ja už idem," vyjachtal zo seba.
Odlepil sa odomňa, vybehol z dverí a bežal po schodoch dole. Kým som za ním zišla, už tam nebol ani on, ani jeho rodina. Veď ho uvidím v pondelok v škole.
Zavolala som Aishi a všetko som jej vyrozprávala. Bola z toho celá vystrašená, no zhodli sme sa na tom že sa uvidíme až v pondelok v škole a pokecáme o tom.
Leon's POV
Zbehol som dole po ich schodoch a zavelil: "Ideme, teraz hneď."
Do dvoch minút sme už sedeli v aute ktoré šóféroval náš šofér. Celý čas na nás v aute čakal aj môj brat Charlie.
"No čo, bol si s Payton?" opýtal sa hneď ako som nastúpil.
"Áno, celkom v pohode dievča, len je moc... hm, ako to povedať," zamyslel som sa.
"Myslíš ľudská?" doplnil ma Charlie.
"Áno, presne to som mal na mysli."
"No a ako vyzerá?" vyzvedal môj brat, to je typický on. Pretiahne všetko čo sa hýbe.
"Pekná, určite sa ti bude páčiť," žmurkol som naňho.
"Veď je Varnová, naisto s ňou budeme často," ubezpečil sa Charlie. Ďaľej sme túto debatu neviedli a mlčky sme sa viezli domov na dvor. Cesta mala trvať okolo hodiny a pol. Naštastie je víkend, a do školy sa budem trepať až v pondelok.
Rozpršalo sa a ja som si oprel hlavu o okienko a sledoval som malé kvapôčky ako stekajú po skle a navzájom sa prepletajú, naháňajú a vytvárajú zaujímavé obrazce.
'Payton Varnová, toto dievča nám zmení životy' čítal som pred dvomi mesiacmi v denníku Vampire's news.
Neviem prečo bol jej príchod taký očakávaný. Upíri aj Zatratení ju čakali dlho, nemohli sa dočkať jej príchodu. Teraz obidve strany monitorujú každý jej krok a všade ju sledujú. Neviem kedy sa to všetko dozvie a kedy príde na dvor, no myslím že to bude čoskoro.
Zamyslel som sa nad tým ako jej čierne vlasy padajú do tváre, ako si ich pekne odhrnie z tváre, ako sa začervená keď niečo poviem.
Preboha! To nemyslíš vážne!
Vykríkol môj vnútorny hlas do celého podvedomia. Zamysel som sa nad tým čo povedala. Môj vnútorny hlas je totižto ženský. Za sedemnásť rokov čo ju mám v hlave som ju nazval Cassandra.
V tom mi to došlo.
Došlo mi čo som urobil.
Zamiloval som sa.
STAI LEGGENDO
Connected with the monster /SK/
Mistero / Thriller,,Nechápem ako som sa do nej mohol zamilovať. Ako som sa mohol zamilovať do ľudského dievčaťa. Už keď sme boli malí nás učili že sa to nemá robiť, že to je zlé. Zamilovať sa do človeka je ako samovražda. No ja som si nemohol pomôcť."
