Payton's POV
Ležala som, no nemohla som sa pohnúť. Chcela som kričať, no nevládala som otvoriť ústa. Matne som počula zvuky prístrojov, ako nepríjemne pípali, čím dávali doktorom signály že som ešte nažive.
Začula som tiché cvaknutie dverí, a kroky ku mne. Niekto sa dotkol mojej ruky a jemne ma pohladil. Celým telom sa mi rozlialo príjemné teplo.
Zacítila som bodavú bolesť v celom tele, niekto zomňa vytrhol hadičky. Pípanie stíchlo. Neznámy človek ma dvihol na ruky a vyniesol z izby. Začula som ako sa za nami rozbehlo pár doktorov. Rozbehli sme sa tiež.
Moje bezvládne telo ležalo v niekoho náruči. Položil ma na zem, zohol sa ku mne, a zašepkal: "Mám ťa, kráska."
Leon's POV
Zaparkovali sme pred vchodom. Vystúpil som s Charliem v pätách a dvere nám otvorilo služobníctvo.
"Princ Leon, princ Charlie, vaše veličenstvá," klaniali sa nám slúžky a sluhovia. Ako zvyčajne sme ich ignorovali. Niekto by povedal, že je to od nás hnusné, ale je to ich práca.
Prešli sme cez halu do obývačky kde bol zvyšok rodiny, no otec ako vždy chýbal. Charlie sa zvalil na gauč a začal sa rozprávať so sestrinou kamarátkou. Vždy bolo doma plno ľudí.
Pozdravil som všetkých kývnutím hlavy a pobral som sa po schodoch do svojej izby.
Pomaly som prechádzal po chodbe, až kým som nedošiel ku koncu, k posledným dverám. Automaticky som sa dotkol erbu na strane dverí v tvare S a otvoril som dvere. Balkónové dvere boli otvorené, dlhé závesy viali vo vetre. Podišel som k dverám a s rachotom som ich zabuchol. Otočil som sa k posteli a zvalil som sa do nej.
Nemohol som prestať nad ňou rozmýšľať.
Nemohol som prestať rozmýšľať nad jej dlhými tmavými vlasmi.
Nemohol som prestať rozmýšľať nad jej zelenými očami, ktoré boli presne ako moje.
Nemohol som prestať premýšľať nad tým ako si oblizla pery vždy keď niečo išla povedať.
Nemohol som prestať rozmýšľat nad jej krásnym telom.
A hlavne som nemohol prestať rozmýšľať nad tým, s akým odporom sa namňa pozerala.
Zaujímalo by ma, čo si o mne naozaj myslí. Viem, že má o mne mienku podľa toho čo som, ale nevie kto skutočne som. Dúfam, že pochopí, že mám dobré srdce a niesom netvor ako ma nazvala.
Z rozmýšľania ma vytrhol zvuk. Zvuk krokov po chodbe. Boli sotva počuteľné, no ja s mojimi zmyslami som ich počul jasne. Mal som predsa najsilnejše zmysly z našej rodiny, najlepšie som počul, cítil, oči sa mi menili už pri malom výkyve nálady, a čo bolo hlavné, bol som najsilnejší z rodiny. Bol som predsa prvým dedičom trónu. Princ Leon z Dartheney. Môj titul mi vyhovoval. Zabezpečoval mi slávu, rešpekt a moc v škole ale aj mimo nej. Často o mne písali v upírskych novinách, a v našom svete som bol slávny. Niečo ako Justin Bieber alebo Shawn Mendes v normálnom svete. Ibaže ja som nebol spevák. Bol som princ s otravným hlasom v hlave a slabosťou pre jedno ľudské dievča. Nedalo sa ma nemilovať.
Kroky na chodbe zastali a jemne zaklopali na moje dvere. Rozoznal som, že ide o slúžku. Otvoril som dvere a venoval jej spýtavý pohľad.
"Jeho veličenstvo, kráľ Singh si vás vyžiadal vo svojej kancelárii, vraj okamžite," povedala, a hneď za sebou zavrela dvere.
No super, je ti v prdeli. Postavil som sa, a namieril si to do jeho kancelárie, ktorá bola v druhom krídle budovy.
Zaklopal som na dvere a mlčky vošiel dnu. Otec sedel v kresle a niečo čítal. Keď ku mne dvihol zrak, uklonil som sa.
"Otec," vyslovil som s pohľadom zapichnutý do zeme.
"Leon, sadni si."
Dvihol som sa z úklonu a podišiel som k malému kresielku. Sadol som si doň a otec začal rozprávať.
"Potrebujem, aby si mi povedal úplne všetko čo vieš o slečne Varnovej."
"Neviem o nej o nič viac ako ty, otec. Je veľmi nedôverčivá a neviem sa dostať k jej bližším informáciam," ospravedlňujúco som sa na otca pozrel. Oči mu zahalila čiernota.
"Rob všetko pre to, aby si o nej zistil čo najviac. Vydieraj ju, muč ju, spriateľ sa s ňou... Hocičo čo myslíš že pomôže."
"Otec, to nebude také ľahké. Myslí si že som netvor, a to ešte ani nevie čo sme. Keď sa to dozvie bude sa chcieť od nás držať čo najdaľej," snažil som sa vyjednávať.
"Kým to zistí, musíš jej ukázať aký si naozaj, musíš zariadiť aby ťa mala rada, aby sa do teba zamilovala, aby ti verila."
"A ako jej to mám akože ukázať? Ona nevie o našom svete nič, a ja jej to asi ťažko všetko zvládnem povedať."
"Tak ju sem priveď," povedal otec mysliac to smrteľne vážne. Zabehlo mi. Už roky sme tu nemali človeka. Bolo to tu pre ňu moc nebezpečné. Hocikto sa mohol neovládnuť a zaútočiť na ňu.
"Otec? Myslíš to vážne?" opýtal som sa ho neveriacky.
"Áno, spíšem oficiálnu pozvánku ktorá sa neodmieta a ty jej ju v škole dáš. Necháme si ju tu na pár dní, možno týždňov. S jej otcom to vybavím. Kým bude tu, bude pod ochranou kráľovstva a nič sa jej nestane. Teraz prosím, opusti moju kanceláriu a dostav sa sem v nedeľu pre pozvánku. Tak zatiaľ, Leon," povedal môj otec a ukázal na dvere.
Narýchlo som sa uklonil a vyšiel som z dverí. Toto nemôže byť pravda. Toto ma položí.
Pravý dôvod prečo nechcem aby tu bola nebol ten, že sa bojím že sa oni neovládnu. Pravý dôvod bol ten, že som sa bál že sa pri nej neovládnem ja a zúfalo ju budem chcieť ochutnať.
Nechápem ako som sa do nej mohol zamilovať. Ako som sa mohol zamilovať do ľudského dievčaťa. Už keď sme boli malí nás učili že sa to nemá robiť, že to je zlé.
Zamilovať sa do človeka je ako sebevražda.
No ja som si nemohol pomôcť.
YOU ARE READING
Connected with the monster /SK/
Mystery / Thriller,,Nechápem ako som sa do nej mohol zamilovať. Ako som sa mohol zamilovať do ľudského dievčaťa. Už keď sme boli malí nás učili že sa to nemá robiť, že to je zlé. Zamilovať sa do človeka je ako samovražda. No ja som si nemohol pomôcť."
