12. kapitola

218 17 8
                                    

"Už to nevydržím, je to dôležité, musím ti niečo neodkladne povedať..."odmlčal sa, akoby váhal. Otvoril ústa a chcel dopovedať keď sa v tom zdola ozval otec.

"Payton poď sem prosím."

Nechala som teda Leona samého v izbe so zmätkom v očiach. Vyšla som z izby a pobrala sa pochodoch dole.

"Áno oci?" opýtala som sa keď som prišla dole.

"Chcem ti iba povedať že sa nemáš čoho báť a že ťa budem chodiť sem tam pozerať. Budeš sa tam mať dobre. Viem že je to strašne narýchlo ale musíš odísť hneď." v očiach môjho otca sa nakrátko mihol smútok, ale hneď ho to prešlo.

Leon z hora priniesol môj kufor a postavil sa pred dvere. Pochopila som, že je čas ísť. Rozbehla som sa k rodičom a objala som sa s nimi. Nemala som náladu na lúčenie lebo som vedela že by to bolo až moc emotívne. Vyšla som z domu a sadla som do auta.

Leon poslušne cupkal zamnou a niesol mi kufre. Keď nastúpil, bola som prekvapená, že se nesadol dopredu ale dozadu ku mne.

"No tak čo, tešíš sa?" opýtal sa ma hneď ako sme vyrazili.

"Jasné, na to ako budem dva týždne zavretá v nejakom dome plného krvilačných zrúd," pretočila som očami.

"Haha, veľmi vtipná si," zasmial sa Leon čím odľahčil situáciu, "ale neboj, obľúbiš si nás."

"Hah, to skôr peklo zamrzne," poznamenala som ironicky.

Rozhodla som sa, že zvyšok cesty nebudem zabŕdať a budem ticho ale to ma po pätnástich minútach prešlo.

"No takže Leon, ty si upír?"

Šofér stuhol, Leon sa na mňa šokovane pozrel.

"Prosím?"

"Počul si, čo som sa pýtala."

Pozrela som sa do spätného zrkadla a pristihla som šoféra ako sa namňa pozerá. Keď sa nám stretli pohľady zasmial sa a odhalil ostré tesáky.

"Áno," odpovedal mi Leon takmer nepočuteľne.

"Tak ako to ze chodíš na slnko a neleskneš sa?"

Leon sa namna neveriacky pozrel a vybuchol do smiechu.

"Takže niekto tu videl Twilight Ságu. Nemôžeš to porovnávať, je to len film preboha."

"Tak mi to vysvetli," vyzvedala som ďalej.

"Payton už drž hubu a nevyzvedaj," vybuchol na mňa Leon a ja som nechápala prečo. Zrazu to nebol ten Leon ktorého som mala celkom rada, ale zmenil sa na toho arogantného a drzého Leona z tej párty.

"Tebe totálne šibe na tú tvoju hlavu alebo čo? Veď sa uvedom už! Jednu chvíľu si na mňa ako med a druhú tu na mňa vrieskaš. Ak to pôjde takto ja sa kľudne môžem vrátiť domov!" vybuchla som tentoraz ja.

Leon po mne vrhol vražedný pohľad a odvrátil sa na svoju stranu. Urobila som to isté. Oprela som si hlavu o sklo a zavrela som oči.

V mojej hlave sa ocitla ďalšia scéna. Jedna z mnohých.
Spala som, a užívala som si sen s ním.
To som ale nevedela, že ochvíľu zistím jeho meno.

__________

Ahojte, ospravedlňujem sa za túto krátku časť a po takom čase ale nemala som čas a cez tie sviatky som chcela mať pokoj😊

Ale nabudúce už bude dúfam dlhšia, ale vyjde až po novom roku🙄😘

Sarah❤️

Connected with the monster /SK/Où les histoires vivent. Découvrez maintenant