Kráčala som lesom úplne bosá. Mokré lístie ma studilo na nohy. Zrazu za mnou niečo zapraskalo. Otočila som a bez rozmýšľania som sa rozbehla preč od toho divného netvora alebo čo to vôbec bolo. Počas behu som sa otočila a so zdesením som zistila že to beží zamnou. Strašne som sa bála o svoj život a zabudla som sa pozerať pod nohy kam stúpam. No zrazu som stúpila do prázdna a začala som padať, nevedno kam. Bol to strašne nepríjemný pocit. Myslela som si, že toto bude moja smrť, ale dopadla som do niečích rúk.
"Držím ťa, kráska." na tvári sa mu objavil úškrn.
***
Zobudila som sa celá spotená. Pozrela som sa na hodinky a zistila som že je ešte len 5:26. Mala som síce ešte polhodinu spánku ale myslím že už nezaspím. Pomaly som sa vyšuchtala z postele a obula som si papučky. Pobrala som sa do svojej obrovskej kúpeľne na ktorú stále niesom zvyknutá. Napustila som si vaňu a pridala bublinky. Pomaly som sa vyzliekala, nikam som sa neponáhľala. Vhupla som pod bublinky a vychutnávala som si prekrásnu vôňu jahôd s nádychom škorice. Moje telo si to po takom dlhom lete priam žiadalo.
Vo vani som ostala asi pätnásť minút, potom som z odtiaľ vyliezla a jemne som sa vysušila.
"Ach, keby som tak vedela čo si mám obliecť aby som urobila nejaký dojem..." rozmýšľala som nahlas. Po krátkom uvažovaní čo s vlasmi som zvolila ich vyžehlenie. Moje dlhé čierne vlasy som si vyžehlila na 180tich stupňoch, rozčesala som ich, a nechala padnúť na chrbát.
Rozhodla som sa že sa nebudem nejak extra maľovať. Dala som si jemný make-up, ešte jemnejšie kontúrovanie a namaľovala som si mihalnice. Môj obľúbený fialovo-červený rúž samozrejme nesmel chýbať.
Na oblečenie som si dala moje obľúbené čierne roztrhané rifle a kratšie bordové tričko s hlbokým výstrihom a odhaleným chrbtom. Obula som si obyčajné biele tenisky. Nemohla som povedať, že som sa obliekla najlepšie ako viem, ale nebolo to nič strašné. Aspoň som to neprehnala a vyzerala som pekne a elegantne. Zrazu mi pípla správa na telefóne.
Zlatko, Michail ťa čaká vonku v aute, ponáhľaj sa aby si stihla prvý deň školy. Musela som odísť narýchlo do Londýna kvôli klientovi ale vrátim sa večer. Držím ti palce.
N
o super, na prvý deň školy budem sama. Mama pracuje ako asistentka módnej návrhárky a musí za ňu vybavovať všetko. Ani doma nebola nikdy doma. Teda, vlastne už je toto môj domov. Musím si na to zvyknúť.
Keď som vychádzala z izby, omylom som sa dotkla toho erbu čo je na dverách. Bol taký studený až ma striaslo a sálal z neho strašný chlad.
Zbehla som po schodoch a po ceste som si vzala jablko ktoré som mala v pláne zjesť po ceste. Vyšla som vchodovými dverami a nasadla som do auta ktoré ma už čakalo pred domom.
"Dobré ráno" povedal úplne bez emócií keď som sa usadila.
"Ahoj, Michail." odpovedala som rovnako sucho. Celou cestou sme sa už nerozprávali. Keď sme prišli do Brightonu, zacítila som vônu jedla a dymu z cigariet. Premávka bola pomalá, išli sme asi rýchlosťou kroku.
Prešlo presne 8 minút a my sme zaparkovali pred školou. Už asi štvrtý krát za tie dni čo som tu som bola v nemom úžase. Tá škola bola krásna. Pred ňou bola precízne upravovaná záhrada s kríkmi a farebnými kvetmi. Široké chodníky boli plné študentov ktorí sa ponáhľali do školy, telefonovali alebo len tak klebetili.
"Tak Payton, držím ti palce. Nájdi si nejakých kamarátov. Mám taký pocit že ich tu budeš potrebovať."
"Ďakujem, Michail."
Posledný krát som sa pozrela na hodinky, bolo 7:29. Nechápem načo sme tu tak skoro. Asi aby som si tu viac zvykla pred začiatkom vyučovania. Vystúpila som pomaly z auta, zobrala som si tašku a poobzerala som sa naokolo. Tváre neznámych ľudí mi prišli strhané, plné obáv z toho čo ich čaká tento školský rok. Na to že bol začiatok septembra tu bolo dosť chladno ale oni mali stále krátke nohavice alebo krátke šaty. Zdá sa mi že iba ja jediná mám dlhé nohavice. Možno to bude tým že niesom zvyknutá na taký chlad pretože na Floride bolo o dosť teplejšie. Nesmelo som vykročila a pomaly som sa predierala pomedzi študentov. Nikto sa namňa ani nepozrel, všetci domňa vrážali. Vošla som dnu a vybrala som si z tašky rozvrh. Dnes mám iba dve hodiny a to anglický jazyk s mojou triednou profesorkou a anglickú literatúru, taktiež s triednou profesorkou. Moja trieda bola 2.F. Konečne som sa poobzerala po chodbe. Po stenách sa ťahali skrinky a na nich boli plagáty o školskom plese, motivačné citáty a rôzne akcie školy. Vyzeralo to chaoticky ale na kamenné steny sa to celkom hodilo. Začala som hľadať svoju triedu. Prvé dvere, na nich bola tabuľka Laboratórium. Toto asi moja trieda nebude. Pomaly som prechádzala po chodbe a čítala som: 4.C, Zborovňa, Hudobná učebňa, 3.F, 1.A, Jazykové laboratórium... Prišla som na koniec chodby, stáčala sa do ľava. Všimla som si že tu sú len triedy.
1.G, 3.A, 2.F... 2.F? To je ono, našla som to! Neverím že som to v takej obrovskej škole našla. Položila som ruku na kľučku a zaváhala som. Zatlačila som a ona sa s tichým cvaknutím otvorila.
Vošla som dnu a polovica študentov tu už bolo. Poobzerala som sa, bolo to tu úplne iné ako na Floride. Tam to bolo všetko také skôr rodinné. Možno to bolo tým že som tam chodila na súkromnú a toto je štátna škola. No moju pozornosť zaujala blondínka v zadu. Elegantne oblečená, pekne namaľovaná, vyzerala ako tie klasické školské barbie. No nemyslím si že taká aj bola, pretože sa namňa milo usmiala. Úsmev som jej opätovala. Sadla som si do lavice pred ňu.
Bolo za päť osem keď vošla do triedy učiteľka angličtiny, teda moja triedna profesorka.
"Dobré ráno, žiaci. Vidím že tu ešte nieste všetci ale to nevadí, začneme bez ostatných. Ako prvé by som vám rada predstavila vašu novú spolužiačku Payton Varnovú. Payton prosím poďte sem a predstavte sa nám."
Toto som nečakala, všetci sa namňa obrátili tak som sa pomaly postavila a prešla som ku tabuli. Prvý krát som si mohla všetkých mojich nových spolužiakov detailne prezrieť. Boli to obyčajní anglickí tínedžeri. Niektorí vyzerali ako šprti, iní zas úplne obyčajne. No skupinka štyroch ľudí ma prekvapila. Boli neuveriteľne krásni. Sedeli na druhej strane triedy ako ja. Nechápem ako som si ich mohla nevšimnúť. Mali husté vlasy, čistú pleť, ostré črty tváre a krásne oči. Dve dievčatá zo spomínanej skupinky boli dosť vyvinuté, a dvaja chalani boli dosť svalnatí. Keď som si uvedomila že už tam dosť dlho stojím bez slova začala som rozpravať.
"Tak ahojte, ako ste už počuli volám sa Payton. Mám 17 rokov a prisťahovala som sa sem z Floridy." viac som zo seba už nedostala, bola som úplne v strese. Aj tak ma polovica mojich spolužiakov nepočúvala. Bez slova som si išla sadnúť na miesto.
"Ďakujeme Payton, prosím mohla by si si sadnúť ku Aishi? Sedí hneď za tebou."
"Jasné pani profesorka." odpovedala som jej, a otočila som sa na blondínku za mnou.
"Nebude ti to vadiť?" opýtala som sa.
"Nie, čosi. Poď prisadni si." znova sa krásne usmiala. Veľmi sa mi páčil jej hlas.
Tak som si teda presadla. Keď som si sadla, rozleteli sa dvere. To, čo som tam uvidela mi úplne vyrazilo dych.
______
Ahojte😁 prepáčte že ste tak dlho čakali na novú časť ale snáď sa vám páči. 💜
Inak rozhodla som sa že časti budú výchadzať tak každé 2-3 dni☺
Budem rada ak mi do komentov napíšete čo si myslíte o mojom príbehu❤
Sarah.
YOU ARE READING
Connected with the monster /SK/
Mystery / Thriller,,Nechápem ako som sa do nej mohol zamilovať. Ako som sa mohol zamilovať do ľudského dievčaťa. Už keď sme boli malí nás učili že sa to nemá robiť, že to je zlé. Zamilovať sa do človeka je ako samovražda. No ja som si nemohol pomôcť."
