Crazy for This Girl

29

„To som chcela. Ale sakra nejaké obyčajné...nie TOTO! Chceš ma snáď zatieniť? Toto by som od teba nečakala Freya! Je to moja svadba! Môj deň!" kričala a niektorí ľudia sa po nej obzerali no všimol som si že nad ňou len krútia očami či hlavami.

„Nechcem ťa zatieniť, Annie. Neblázni veď na mňa sa nikto ani nepozerá, každý sleduje len teba. Celý deň. Dostala som ich ako darček práve na túto príležitosť. Nemyslela som, že budeš vyšilovať," pokrútila hlavou a stisla moju ruku čo som mal položenú na jej bruchu.

„Klameš! Chcela si proste zase byť v strede pozornosti! Priznaj to!" vyzerala naozaj ako šialenec.

„Láska, veď Freyu poznáš, toto by neurobila," Ryder ju chytil za ramená a pousmial sa ospravedlňujúco na nás.

„Ale práveže urobila," zamrmlala a založila si ruky na hrudi.

Všimol som si ako Freya na ňu dotknuto hladí a rozhodol sa zasiahnuť.

„Ale nie neurobila. Vieš prečo? Lebo ona je láskavá a prajúca. Ona ti dopraje len to najlepšie zatiaľ čo ty sa ju snažíš potopiť! To ako ju neustále urážaš, alebo tie družičkovské šaty. Nikto by si tie šaty na seba dobrovoľne nedal. No Freya v nich bola celý deň len kvôli tebe! A teraz keď si oblečie šaty, v ktorých sa cíti dobre, a v ktorých vyzerá úžasne, zrazu je ona tá zlá? Nie drahá Annie. Ty si tá zlá a každý v tejto miestností to vidí. Nechápem ako sa s tebou môže kamarátiť!" odfrkol som si a poslednú vetu si len pre seba zamrmlal.

Freya sa na mňa otočila a len smutne pokrútila hlavou.

„Čo si to dovoľuješ?! Toto je moja svadba! Môj deň!" dupla si nohou a Ryder sa zamračil.

„Myslela si náš deň, nie?" pobavene nadvihol obočie.

„Môj deň," odbila ho a on len prevrátil očami.

„Annie, zlato nerob scény!" zrejme jej mama na ňu karhavo pozrela a ona si znova len dupla nohou.

„Mala by si ísť Freya!" tvrdo na ňu pozrela a Freya sa len na ňu zlomene pozrela.

„To myslíš vážne?!" zvolali sme naraz ja, Ryder aj jej matka.

„Zlato je to tvoja najlepšia kamarátka!" pozrela na ňu matka no ona len pokrútila hlavou.

„Bola," zašepkala ja som pevnejšie stisol Freyu, ktorej sa po líci spustila slza. Len som nad tou kravou pokrútil hlavou.

„Počkaj na mňa vonku, prinesiem naše veci," šepol som Freyi do ucha a ona len krátko prikývla a následne náhlivo vybehla zo sály.

Schmatol som v rýchlosti naše veci a náhlil sa za ňou. Sedela na mramorových schodoch pred východom a ja som len videl ako sa jej telo otriasa vo vzlykoch. Prehodil som jej cez plecia moje sako a stiahol si ju bližšie k sebe.

„Nechápem, čo som urobila zle," vzlykla a ja som jej len pohladil rameno.

„Vôbec nič, Freya. A každý to vie. To dievča je blázon," odfrkol som si a ona sa uchechtla.

„Nehovor o nej tak," hlesla ticho no ja som zbadal úsmev na jej perách.

„Poďme domov," hľadel som do tmy a ona len prikývla. Vstala a spolu sme sa teda vydali na cestu. Vonku bola celkom zima, ale sako som nechal jej.

„Kupovali ste tie šaty zbytočne," povzdychla si a ja som len pobavene prevrátil očami.

„Zbytočne určite nie. Vyzerala si naprosto dokonale. A celých dvanásť minút si ťa všetci len s úsmevom prezerali," povzdychol som si načo sa ona ticho zasmiala.

Odomkli sme si a vyšli sme hore po schodoch. Freya nakukla do izby jej otca a potom len ticho zavrela dvere.

„Spí ako zarezaný. Rebeka ho asi naozaj zničila," pošeptala a už znova bol na jej tvári úsmev.

„Mali by sme to využiť," zasmial som sa a zamieril do jej izby.

„Neviem čo si myslel pod pojmom využiť to, ale mal by si spať vo svojej izbe. Dnes ráno to bolo o fúz, keby ťa nájde tu zrejme ťa stiahne z kože," ticho sa uchechtla a prešla k toaletnému stolíku.

Ja som sa zvalil na jej posteľ a sledoval ju. Zložila si všetky sponky z účesu a tiež sa odmaľovala.

„Dopekla, zabudla som tam tie šaty," otočila sa na mňa a ja som si len odfrkol.

„Len jej ich tam nechaj," mávol som rukou a ona nado mnou prevrátila očami.

„Mal by si ísť, chcem sa prezliecť a ísť spať,"

„Prosím ťa, ja tu čakám len na to," žmurkol som na ňu a ona znova prevrátila očami.

Posadila sa na kraj postele vedľa môjho boku. Vlasy jej už voľne splývali popri tvári v kučerách a ona zamyslene hľadela do prázdna. Posadil som sa aj ja a obmotal okolo nej svoje ruky.

„Freyušká," zatiahol som ticho do jej ucha a ona sa na mňa iba s úsmevom otočila.

Vtisol som krátky bozk na jej odhalené rameno a potom si oň oprel hlavu. Hľadel som do jej lesklých očí a v mojej hlave bola len jediná myšlienka: Pobozkaj ju. Opatrne som sa k nej naklonil a moje pery opäť dopadli na tie jej.

Pomaly sme sa bozkávali, skoro až jemne. No ona sa potom odtiahla, s pevne zovretými viečkami. Olizla si pery a ľútostivo na mňa pozrela.

„Mal by si ísť do svojej izby," zašepkala a ja som len sklamane prikývol. S povzdychom som sa postavil a naposledy na ňu pozrel.

„Dobru noc Frey," hlesol som predtým než som naozaj opustil izbu. Vedel som, že ráno to bolo až príliš dobré na to, aby to trvalo. Proste asi nemáme byť spolu.