Nový život

1.

Konečne zazvonilo na koniec hodiny. Nenávidím Geografiu!!!!!
Učí nás ju náš triedny. Je to zábavný človek ale nevie učiť! Navyše z nej mám hrozné známky.

Pobalila som si veci a s kamoškami sme vyšli z triedy.
,, Tak sa majte, vidíme sa v pondelok!'' zakričala Sam a oddelila sa od našej skupinky. Keď hovorím skupinky, myslím tým mňa Sam a Jill.

,,papa!!'' Zakričali sme s Jill naraz. S Jill bývame na rovnakej ulici a tak chodíme domov spolu.

,, Nepôjdeme na zmrzku? Je hrozne teplo!'' Navrhla. V tej chvíli to bola jediná normálna vec akú sne mohli urobiť.Fakt bolo teplo! ,, Jasné  aj ja mám na ňu chuť''

Zmrzlináreň sa nachádza takmer hňed pri škole takže sme tam boli zachvíľu. Tak sa teším, keď ju ochutnám. Tu robia najlepšiu zmrzku v šírom okolí.

Je piatok poobede a tak chodia na zmrzku úplne všetci. To dokázal aj obrovský rad pred okienkom.

,, Oooooch. To tu budeme čakať asi pol hodinu!!! Veď sa tu uvarím!'' Posťažovala sa Jill. Prišlo mi nesmierne komické ako sa snažila ''nenápadne'' predbehnúť pred jednu viacčlennú rodinku. Jedna žena si to všimla a tak jej dávala prednášku o správaní sa na verejnosti. Jill sa celá červená vrátila naspäť ku mne. ,,Čo je?! Za pokus to stálo!''

Za asi 10 minút sme už sedeli na lavičke v parku a lízali zmrzku.
Jill si vybrala karamelovo-jahodovú a ja som si vybrala makovo-čerešňovú. Mňam.
,,Mohli by sme sa ísť cez víkend aj so Sam kúpať. Čo ty na to?'' spýtala som sa jej. ,,Prepáč ale idem s rodinou na chatu. Možno nabudúci víkend'' smutno som prikývla. Asi ma čaká nudný víkend ničnerobenia. Možna sa pôjdem kúpať len so Sam. Aj keď to také ako aj s Jill, bede to sranda. S Jill sme boli naj kamošky. Aj so Sam ale... veď viete.

Pred nami zrazu zastalo auto.  Vystúpil z neho Jillin otec. ,, Ahoj Rose, Jill už musí ísť. Ideme totiž na chatu'' ,,Jasné, už mi o tom hovorila. Užite si to tam'' rozlúčili sme objatím a oni odišli. Domov som musela ísť sama.

Cestou som si pustila pesníčky z môjej MP3. Popri počúvaní som si obzerala okolie. Niektorý ľudia stále len čumia do mobilu a vôbec si neuvedomujú aký je svet pekný. Keby na chvíľu odložili telefóny uvideli by túto krásu. Ne poliach okolo cesty lietaly motýle, na stromoch spievali vtáci a jazierko do ktorého sa dá ísť cez leto kúpať. Presne sem som chcela ísť cez víkend. S takýmito myšlienkami som došla až k domu. Bývam v neveľkej dedinke pri Bratislave. Je tu pokoj, príroda a ticho. Ráno sa nezobudíte na autá, ktoré zbesilo jazdia cez sestu, ale na spev vtáčikov. (Aj keď aj to vie byť riadne otravné).

Keď som prišla k domu, asi päť minút som hľadala v taške kľúče až som ich našla. Otvorila som dvere a zrazu na mňa niečo skočilo. Bolo to obrovské a chlpaté. Zrazu sa rozsvietili všetky svetlá v dome. ,,Všetko najlepšie Rose!''