Nový život

7.

Odvtedy čo som povedala babám pravdu, ubehly tri dni. Za tie tri dni si toho veľa neudialo. Ostatné dni som do školy nešla, lebo boli chrípkové prázdniny, takže sme sa nevideli a ani nejavili záujem o stretnutie. Trochu mi to bolo ľúto, ale je to ich voľba.

Dnes je sobota a tak som nemala nič také závažné na programe. Mala som v pláne zostať aspoň doobeda v posteli, ale započula som z dola nejaké hlasy. Chcela som vedieť kto je u nás takto ráno a tak som sa nejako vytrepala z postele.

Zo skrine som vytiahla čierne legíny a žlté tričko. Vlasy som si nechala rozpustené a na nohy som si natiahla ešte moje chlpaté ponožky. Keď som bola hotová, pobrala som sa dole schodmi.

Ako som sa približovala, hlasy boli stále hlasnejšie a hlasnejšie. Keď som prišla dole, uvidela som na sedačke sedieť Bena a oproti sedela Sam s Jill. Spolu robily niečo na počitači. Zrazu sa všetci pozreli na mňa. Ben sa usmial a dievčatá sklopili zrak. Ja som neváhala a hodila sa im okolo krku. Najprv sa čudovali, no lotom mi objatie opätovali.

,,Tak ste mi chýbali.'' Povedala som so slzami na krajíčku. Fakt mi poriadne chýbali.

,,Veď aj ty nám!'' Povedala Sam a usmiala sa. ,,Je mi ľúto, čo sa ti stalo. '' povedala Jill a ja som sklopila zrak. Ben si všimol, že toto nieje pre mňa vhodná téma a tak prešiel na inú. ,,Počuj Rose, baby prišli ráno za tebou, ale ty si spala a tak sme sa rozhodli trochu ti pomôcť'' na chvíľu sa odmlčal a pkzrel na ne. ,,Pamätáš ako si mi povedala, že sa naučíš brániť?'' Pozrel na mňa a ja som opatrne prikývla. Nechcela som sa učiť bojovať. Vtedy som mu to povedala len preto, aby sa upokojil. A ani nebol dôvod. Napadli ma len raz a to neznamená že ma teraz budú pravidelne šikanovať.

Ben moje prikývnutie vzal ako kladnú odpoveď a tak pokračoval.
,,Začali sme teda hľadať pre teba nejaké bojové umenie.'' Na konci vety sa usmial. ,, ČO! To nemyslíš vážne!'' Pozrela som na Sam a Jill dúfajúc, že si len robia srandu. Ony však len prikývli. Benovi zmizol úsmev z tváre. Asi takúto reakciu nečakal. ,,To, že ma raz zbily neznamená, že ma budú biť pravidelne!'' Takmer som kričala. ,,Rose, prosím upokoj sa. Je to len pre tvoje dobro.'' Povedala Jill. ,,Ale ja sa nechcem učiť biť!'' Povedala som a vybehla do izby, kde som sa zvalila na postel. Ako mi pomôže, že ma budú mlátiť na tréningu!

S týmito myšlienkami som zaspala.