2.

11 0 0
                                    

Ako som ja sprostá mohla zabudnúť na MOJE narodeniny. Boli tu úplne všetci. Mama, otec, starší brat Ben, Sam, Jill, a nesmel chýbať aj môj zajac Jozef.

,,Zlatko, sfúkni sviečky a želaj si niečo.'' Povedala mamina a podala mi nádherne ozdobenú a presviečkovanú tortu. Torta bola čokoládovo-malinovo-banánová a uprestred bola veľká sviečka s číslom 16 a okolo nej bolo 16 malých sviečok. Bola nádherná.

Zavrela som oči a fúkla. Sfúkla som všetky sviečky naraz. Popri tom som si želala, aby sme takáto partia zostali navždy. Rodina a najlepšie kamošky, ktoré sú mi vlastne tiež ako rodina.

,,Tak, čo ssi si želala Rose?'' Opýtal sa s viditeľným záujmom Ben. ,,To ti nemôžem povedať,lebo potom sa to mohlo obrátiť proti mne a ty by si išiel do basy!'' Povedala som a vyplazila mu jazyk. ,,Ty potvora! Ak ho budeš takto ukazovať tak ti raz odpadne!'' Skríkol,  zobral ma a hodil ma na gauč. Tam ma začal štekliť. ,,Do-dobre. Vyhra-ral si-si'' koktala som a búchala ho do ramena. ,,Le-len u-už prestaň!!''

,,No, tak to vyklop!'' Pridala sa aj Sam. ,,Priala som si, aby sme zostali spolu navždy. Aby sa naše priateľstvo nikdy nerozpadlo.'' ,,Ó Rose!'' Povedala Jill so slzamy na krajíčku a hodila sa mi okolo krku. Pripojila sa k nám aj Sam a Ben a nakoniec z toho bolo skupinové objatie. Ako ja týchto bláznov mám rada!

,, Tak, je čas na darčeky!'' Zvolala mama a všetci sa postavili za ňu do radu. Mama mala v jednej ruke darčekovú tašku a vdruhej držala bombonieru.,,Tak, všetko najlepšie ti aj s ocinom prajeme,  a prosím ťa veľa nevyvádzaj a už by bol čas nájsť si nejakého toho priateľa...'' ,,Mamiiii!'' Zvískla som a všetci sa začali smiať. Ocino mi povedal ešte pár povzbudivých slov a aj s maminou sa stiahli dozadu. Všetci mi vlastne hovorili to isté. Všetko najlepšie, úspechy v škole, priateľ a Ben si nemohol odpustiť aj nejakú urážku.

Po slávnostnej večeri a zjedení úžastnej torty od maminy sme si posadali na gauč a začala som odbaľovať darčeky. Stále som nechápala AKO som mohla zabudnúť na MOJE narodeniny!
Zobrala som prvú tašku od Bena. Popravde, trochu som sa bála čo v nej bude. S obavami som ju otvorila a pozrela dnu. V taške sa nachádzal tyrkisový lak na nechty, poukážka ku kaderníčke a a čokoláda. Trochu mi odľahlo, že tam nedal nič šialené, ale bola som aj dosť prekvapená. Nevedela som, že vie až tak vycítiť čo ženy chcú (aj keď si myslím, že ku kaderníčke ísť nepotrebujem. Podľa mňa sa mi blond vlasy hodia.).

Zobrala som ďalšiu tašku, ktorá bola od mamy. Po otvorení som zistila, že sa tam nacháda vodítko. Najprv som nerozumela načo to môže byť. V tej chvíli ma napadlo,že na Bena, ale tak ako aj po otverení dverí od domu na mňa vyskočilo chlpaté čudo. Bol to hnedý vlčiak s nádhernou srsťou. ,,Ako sa volá?'' Spýtala som sa ešte dosť prekvapená. Vždy som chca psíka a teraz ho mám! Takmer som sa rozplakala.

,,Meno je na tebe. A je to dievča'' povedal ocino a pozrel sa pritom na maminu, či náhodou nehovorí niečo zlé. Musela som sa pri tom pousmiať a pokývala som hlavou. Ako som sa tak pozrela na toho nášho psíka, hodilo by sa jej meno.....Meggie.Áno, presne toto meno sa jej hodilo. ,,Bude sa volať Meggie!'' Vyhlásila som hrdá na svoje rozhodnutie. Všetci na mňa pozerali pohľadom ala si ok? ,,bude sa volať Meggie''

Ešte chvíľu sme sa s ňou šantili a potom som vzala do rúk ďalší darček. Ten bol od Sam a Jill. Vymyslely spolu darček. V taške som našla poukážku na nákupy a 3 lístky do Aquaparku. Nadšene som zvískla a hodila sa im okolo krku.

Po uprataní darčekových papieroch, sme sa s babami rozhodli ísť von a pri tom rovno vyvenčiť Meggie.

,,Ale Rose, ty si neporiadne trdlo!'' Skonštatovala Sam. Ja som na ňu len nechápavo pozrela. ,,Ako si mohla zabudnúť na svoje narodky! Veď to je nemožné!'' Rozhodila rukami a pri tom trafila Meggie. Tá len nespokojne zakňučala a stiahla sa na druhý bok.

,,Ako vidíš, dá sa to. A ako ste tú párty mohli VY udržať v tajnosti?'' ,,No.... bolo yo dosť ťažké nehovoriť o takej úžastnej veci. No tvija mamina nám nasáčkovala xo hlavy, že to ti to nesmieme povedať.'' Pri tomto som sa musela pousmiať. Za všetko môže mamina.

Nový životWhere stories live. Discover now