8.

3 0 0
                                    

Opäť som započula ten hnusný zvuk budíka. A je to tu. Škola.

Moc sa mi tam nechcela a to aj kvôli tej scéne zo soboty. Dosť som sa za to hanbila. Bála som sa ako to baby zoberú. Viem, že to robia kvôli mne, ale ja sa vážne nechcem biť! Benovy som to už vysvetlila a on povedal, že to chápe, ale aj tak by bol radšej keby som tam išla.

Myšlienky som zahnala bokom a vstala z postele. Vonku bolo dosť chladno a tak som si čierne džínsy, bordový tenký rolák a na to ešte čiernu koženú bundu. Už je cítiť, že sa bliži zima. Vlasy som si nechala volne padať na chrbát. Čierna farba na nich sa pomaly začala meniť na šedú, čo sa mi celkom nepáčilo. Možno pôjdem ku kaderníčke a zase skúsim niečo iné. Ešte som sa trochu namaľovala - trochu znamená špirála, lesk na pery a jemná vrstva makeupu.

Keď som bola hotová, vzala som si veci išla dole. Tam už sedel Ben a jedol svoje raňajky.

,,Dobré ráno'' povedala som a sadla si k nemu. ,,Doblé!!'' Povedal Ben s plnými ústami. Na raňajky som si vzala jablko. Pozbierala si veci a odišla. Potrebovala som už ísť na vzduch.

Len tak bezdôvodne som sa prechádzala ulicami. Čo mám povedať babám? Zachovala som sa fakt stupidne.

Do školy my zostávala ešte pol hodina a tak som si sadla do toho parku kde aj s Jill. Jablko som už dávno zjedla a tak som tam len  tak sedela rozmýšľala. Ani neviem o čom ale bolo to príjemne. Po asi dvadsiatich minutách mi začala byť zima a tak som sa pobrala do školy.

Hneď ako som prišla do školy, zložila som si veci k svojej lavici a išla som k Sam a Jill, ktoré sa už o niečom vášnivo rozprávali. Keď som tam prišla tak stíchli a pozreli sa na mňa.

,,Ahoj Rose!'' Zvolala Sam a usmiala sa na mňa. ,,Ahojky.'' Povedala som tiež s úsmevom a Jill mi kývla hlavou na pozdrav.

,,Ja... Chcela by som sa ospravedlniť za to ako som sa správala. Viem, že chcete pre mňa to najlepšie, ale ja sa moc nechcem biť.'' Povedala som a sklopila zrak. ,,To je vpohode. Trichu sme to prehnali, veď sa to stalo len raz!'' Povedala Jill a povzbudivo sa na mňa usmiala.,,Ďakujem'' Povedala som a obe ich vyobímala. ,,Nemáš za čo. Vieš, že jeď by sa hocičo stalo, tak nám to môžeš povedať?'' ,,Viem.'' Povedala som a pobrala sa k sebe, lebo zazvonilo. Nemám rada nemčinu....

Nový životWhere stories live. Discover now