Cute disaster 2 : Forever (Niall Horan) ✔ |EDITING|

Part 19.

"Nech sa páči, ešte si nečo budete priať?" spýta sa nás čašník keď nam donesie naše objednané jedlo. "Nie. Ďakujeme." odpovie Jeff a čašník odíde. Zoberiem si do ruky príbor a začnem si krájať moje grilované kuracie mäso no keď sa pozriem na Jeffa, ani sa na to jedlo nepozrel. Celý čas pozeral na mňa ako na svätý obrázok. "Čo je?" zasmejem sa a on sa na mňa nechápavo pozrie s úsmevom. "Ale nič, ja len že som bol už s dosť veľa ženami  na obede, ale si prvá ktorá si objednala niečo iné ako šalat." povie a zatvári sa kyselo pri tom ako spomenie šalát. Zasmejem sa. "No a? Jednoducho milujem mäso a poriadne jedlo." poviem a on sa spokojne usmeje. "Ty si snáť najdokonalejší človek na svete." "To asi nie.." " Sem zlato" započujem jeho hlas. 

Jeff:

To je snáď dokonalosť sama o sebe. Krásna, múdra, milá a s chuťou do jedla. Je taká úžasná že by som sa na ňu mohol pozerať celé hodiny bez mrknutia, jedenia aj pitia.

"To asi nie.." hovorila ale zrazu sa zarazila a zo strachom v očiach pozrela niekde za mňa. Otočil som sa a povzdýchol som si. Spomeň čerta objaví sa. Ja si túto ženskú nedám. Každá odomňa buď uteče za bohatším alebo je hlúpa ako poleno. "Keď chceš môžeme odísť a jedlo si dať zabaliť. Vďačne sa na mňa pozrie. "Ak to bude možné..." Usmejem sa na ňu. Je tak zlatá, nevinna a bojazlivá... Ja som sa asi zblázil. Poznám ju len pár hodín a už o nej rozprvam ako keby bola centrom celého mojeho vesmíru.

Hneď ako nám čašník doniesol zabalené jedlo a zaplatil som tak sem sa postavili na odchod. Bol tu ale problém. Východ bol smerom okolo stolu kde sedel ten hlupák. Ano hlupák. Kto by sa rozhodol pre tú faloš pred touto kráskou? 

Bonnie:

Prechádzali sme okolo jeho stolu a ja som sa snažila čo najviac odvrátiť pohľad od Nialla aby ma nespoznal no zrazu som sa potkla a spadla na zem aj napriek Jeffovej snahe zachytiť ma. Pozrela som sa na to o čo som sa potkla a zbadala som vyšierajúcu sa Barbaru. Pravda že to by nebol ten slušný a pozorný Horan keby nevyletel zo svojeho miesta rovno ku mne a nezačal sa ma pýtať či sa mi nič nestalo. Snažila som sa o to, čo najviac odvrátiť svoju tvár. "Myslím že sa zaobídeme bez Vás." upozorní ho Jeff a pomôže mi sa postaviť no vtedy riešim viac to ako sa mi vyšmykne môj starý telefón ako to aby ma Niall nevidel a to bola chyba. 

"Bonnie.."  vydýchne vúžase ale ten úžas sa začne premieňať na nechápavý výraz a neskôr naštvaný keď si uvedomí že som tu s Jeffom. "Asi si ju mýlite.." začne Jeff a ja prikyvujem na súhlas. "Poznám si vlastnú priateľku!" povie naštvane Niall. "Ano poznáš." poviem už naštvane aj ja a pozriem sa za Nialla do zadu na uškŕňajúcu sa Barbaru. "Bonnie.." začne ospravedľnujúcim tónom ale ja zdvihnem ruku na znak toho aby prestal hovoriť. "Nie. Mne to nevadí. Bolo to ťažké keď som sa zobudila pred pár dňami ale dokázala som sa s tým zmieriť. Tak že ťa poprosím o to aby si ma už nekontaktoval a ani nikde v médiách nespomínal abs.." "Ale Bonnie.." začne ale ja ho zahŕknem. "Ja som ešte neskončila! Absolutne na všetko čo bolo zabudól a ak sa stretneme ver tomu že to bude len keď pôjdem za chalanmi." poviem a pozriem sa na Jeffa ktorý okamžite pochopí že odchádzame. Nechám tam Nialla stáť neschopného pohybu alebo akého koľvek slova. 

"Si si istá že už s ním nechceš nič mať?" spýta sa ma Jeff a ja prikývnem. "Celý môj svet sa začal rútiť presne v tú chvýľu keď som ho spoznala." poviem aj keď si spomínam aj na tie krásne, magické chvýľky keď som sa cítila ako jeho princezná. Ako princezná ktorá mala svojeho vysnívaného princa - myslela si že budú spolu navždy. "Tak ako myslíš ideme.." "TU JE!!"  započujem zrazu výkrik a potom veľký hľuk. Pozriem sa na Jeffa zo slzami v očiach. "Asi sa moja anonymita zničila.. Už nikdy nebudem mať pokoj.." poviem a on si ma okamžite vtiahne do objatia. "Poď" povie a pozrie na mňa s úsmevom. "Čo?" poziem sa nechápavo. "Utekaj!" zvolá a ťahá ma za ruku za sebou k autu a ja sa nekontrolovateľne začnem na tom smiať keď že s jeho silou ma skorej nosí ako ťahá.

Keď zo smiechom prídeme ku mne domov po peknej naháňačke s novinármi som maximálne unavená. Tak tiež je aj 17:26. "Dnes to bolo ceľkom fajn až na pár akčných scien." poviem a trochu sa na tom spolu zasmejeme. "Ano to bolo. Mohli by sme si to niekedy zopakovať. Čo tak v  sobotu do kina?" spýta sa ma okamžite a nadšene ma pozoruje a čaká na odpoveď. "To mám brať ako nejake pozvanie na rande." pozrie sa na neho zhrozene ale hneď sa začnem smiať.  "Hmm.. myslím že ano, teda nemyslím ale viem určite že áno." povie a usmejem sa na mňa. "Tak teda v sobotu o 15:45 ma vyzdvyhneš?" "Som tu" povie a chvýľu váha ale potom mi dá menší bozk na líce. "Tak zatial ahoj. Zajtra v práci a nemeškaj." povie karhavo a spolu sa na tom zasmejeme. "Spoľahni sa" poviem a pomali vôjdem do budovy a préjdem k výťahu ktorým sa vyvezem do mojeho bytu.

Keď sa otvoria  dvere zamrznem na mieste. "Harry čo tu robí!" 

Venujem:

>kitty123568

>Directioner4_ever

>PoppySabeva

>AnetaGregorov

>MajkaFtorekov

>KlaudiKubnov

>onedirection1D2