Všetky ubykácie sa rozdelili na dve skupiny: červený a modrý. Ja som patrila k červeným. Našu skupinu viedla Lexia. Červený sa združili okolo Lexie. ,,Všetci má teraz počúvajte, lebo to poviem iba raz. Musíme ich obkľúčiť. Dvaja pôjdu z každej strany. Alex, Cody vy pôjdete z ľava. Keith a John vy choďte z prava. Pôjdu dvaja špehovia a budú nám dávať signál. Lujsa a Derek. Lujsa zvládneš to?" ,,Myslím že áno."odvetila som.
,,Fajn. Derek ty jej pomôžeš. Pôjdete zo severu. Nikka a Tessa vy dve pôjdete dávať signál z juhu. Ja, Evka a Jane pôjdeme po vlajku ak by plán nevyšiel. Dobre? Tak fajn všetci na miesta."dokončila Lexia náš plán.
Ja s Derekom sme sa presunuli na našu pozíciu. Derek bol chalan s blond vlasmi a vysokou postavou. Mal asi 13 rokov a bol to potomok Afrodity. ,,Takže keď si budeš istá že vlajka je voľná a nestrážená silno zahvízdaš. To je signál pre ostatných. Je budem hliadkovať o pár metrov ďalej. Ak by hrozilo nebezpečenstvo utekaj na juh za druhou hliadkou. Rozumieš? "Vysvetlil mi Derek. ,,Jasné."odvetila som rozhodne a kľakla som si za krík. Okolo nás prebehlo pár špehov z modrého týmu. Usúdila som že si nás nevšimli. Okolo vlajky nepriateľského týmu bolo päť strážcov. Dvaja boli tri metre od vlajky a traja sedeli na konároch stromov. Bola to dobrá stratégia. Niektorí si tých troch v korunách stromov nemusel všimnúť. Keby tam niekto len tak vletel modrý tým by získal dokonalú príležitosť.
V okamihu sa k nám vrútili dvaja polobohovia z nepriateľského týmu. Dievča a chalan. Baba sa vrhla na Dereka a chalan si zrejme chystal podať mňa. Vrhol sa na mňa s mečom dlhým ako moja ruka. A ja s tromi krátkymi dýkami som proti nemu nemala šancu. Všimla som si že mu na pleci visí luk a tulec so šípmi. Keby sa mi podarilo mu ho zobrať mala by som aspoň malú šancu na výhru. Veď vtedy v strelnici mi to išlo celkom dobre. ,,Tak čo krpec. Si smutná s toho že odídeš odtiaľto skôr ako sa tu stihneš poobzerať,"
povedal s predstieranou ľútosťou ,,a k tomu so zlomeninou?" Využila som jeho nepozornosť a rozptýlenie a uchmatla som mu luk so šípy. Chalan sa zatváril prekvapene. Nestihol ani nič povedať a už som mu mierila na hruď. ,,Odhoď zbraň a ľahni si na zem!"okríkla som ho potichu ale rozhodne. Chalan sa len zasmial a pobavene mi pripomenul: ,,Žiadne mrzačenie a zabíjanie už vôbec nie." ,,Kto vraví že ťa zabijem keď ti strelím napríklad... napríklad do nohy. Bolo by to fajn. Nemohol by si vstať a už vôbec nie ohroziť ma. No tak! Rob čo vravím. Odhoď zbraň a ľahni si na zem!" Urobil čo som mu prikázala.
Rozbehla som sa pomôcť Derekovi, to tam zvládal sám. ,,Na nováčika ti to ide celkom fajn."pochválil ma a ja som popri tom stále mierila na chalana z modrého týmu. Zahľadela som sa na vlajku modrých. Bola nechránená. Zmizli z tade aj tý traja hliadkári zo stromov. Dala som signál ale nikto neprichádzal. ,,Teraz ma počúvaj. Ostatný majú zrejme väčšie starosti. Ja týchto dvoch zatiaľ zdržím a ty pôjdeš po vlajku. Vezmeš ju a budeš čo najrýchlejšie utekať za čistinku. Bež!"netrebalo mi hovoriť dva krát. Rozbehla som sa ku vlajke no keď som sa k nej priblížila zbadala som jedného ochrancu tak som sa prikrčila pri najbližšom strome. Zobrala som kameň a hodila som ho tak aby to ochranca počul. Pravdaže rozbehol sa tým smerom. Vlajka bola nechránená. Rozbehla som sa k nej a schytila ju. Utekala som k čistinke. Preskočila som ju a pristála na našej strane. Naša vlajka bola stále na mieste. Vyhrali sme! ,,My sme vyhrali!"
zajasala som nadšene. Pribehla ku mne Lexia. ,,Ako sa ti to podarilo? Veď všade okolo vlajky boli ochrancovia." ,,Dvaja sa rozbehli na mňa a Dereka. Ďalší dvaja asi išli za vami a posledného som odlákala." vysvetlila som jej. S jasotom ku mne pribehli skoro všetci z nášho týmu. Všetci kričali a radosť im svietila ba tvárach. Derek a Alex má zdvihli na ramená. Pozrela som sa na Jane a Nikku. Boli šťastné že sme vyhrali. Bolo to úžasné.
Keď sme sa všetci upokojili Zašla som som na večeru. Jane a Nikka tam už boli. Keď som sa usadila vedľa nich všimla som si kde sedí Evka. Sedela sama pri Hádovom stole. Doteraz som nerozmýšľala do akej ubykácie patrí. No ani vo sne má nenapadlo že je potomok veľkej trojky. Zachytila môj pohľad tak som sa rýchlo pozrela do taniera. Zjedla som večeru a dúfala som že bohovia majú radi hranolčeky lebo tie som im obetovala pri ohni.
Pobrala som sa do ubykácie a uložila som sa na spánok. Trvalo mi dosť dlho kým som zaspala.
