Dve zmetené dievčatá

29 2 6
                                    

Utekali sme čo najďalej od minotaurových pozostatkov. Ja keďže som bola mladšia za Nikkou a Jane som nestíhala. Rozhodli sme sa teda že sa utáboríme na najbližšom kopci. Ak by náhodou prišli ďalšie obludy tak aby sme ich videli. Jane postavila stan a ja som Nikke pomohla ustlať deky. Keď sme to dokončili bolo neskoro tak sme pravdaže išli spať.
 
  Zobudila som sa. Podľa slnka mohlo byť tak 7 ráno. Dievčatá ešte spali. Nenápadne a po tichu som siahla po rupsak. Vytiahla som z neho mobil že zavolám mame aby sa o mňa nebála. Na moje ''prekvapenie'' tu nebol signál. Vrátila som mobil do rupsaka. Zrazu sa začala trinásť zem. Ako keby sem niečo obrovské utekalo. Prišla som za Jane a zatriasla som ňou:,,Jane! Vstávaj!''
Jane sa zobudila a skoro sme si tresli hlavy. ,,Počuješ to?'' opýtala som sa po tichu aby som nás neprezradila. Jane nastražila uši. ,,Nikka vstávaj.'' budila ju. ,,Pavúky! Ááá! Všade samé pavúky!'' kričala Nikka keď sa zobudila. ,,Pśt. Buď ticho.'' zašepkala Jane s naliehavosťou v hlase. ,,Čo sa deje?'' napodobnila jej šepkanie Nikka. ,,Práve že neviem.'' Jane zobrala po tichu svoj rupsak a meč. Naznačila nám aby sme urobili to isté. Zobrala som svoj rupsak s dýkou, a Nikka tak isto. Višli sme zo stanu zadným otvorom a skryli sme sa najbližší strom. Jane nenápadne  vykukla spoza stromu. ,,Pomóc! Je tu niekto?! Haló!!!'' ozvali sa zúfalé dievčenské hlasy. ,,Kto je to?'' opýtala sa Nikka zmetene. Nevydržala som to. Vyskočila som spoza stromu utekala za hlasmi. Neprešla som ani 10 metrov a videla som dve dievčatá ktoré utekali pred nejakým obrovským psom so škorpiónim chvostom. Nikka a Jane utekali za mnou. Rozbehla som sa opačným smerom k tým dvom zmeteným dievčatám. ,,Ste zranené?! Je vám niečo?!'' kričala som na ne. ,,Bež!!!!!'' skríkla jedna z nich. Tak som utekala. Možno by si niekto mohol myslieť že som zbabelá. Ale čo iné mi ostáva?
   Monštrum k nám dobehlo a ja som nevedela čo mám robiť. Zase sa budem len prizerať ako bojujú ostatný? Tak to teda nie! Niečo by som mala spraviť aj ja. Veď ostatný zasadzujú životy. Z hlbokých úvah ma vytrhol Nikkin krik. Monštrum sa ju snažilo pichnúť tým chvostom. A Nikka sa bránila z posledných síl. Jane sa k oblude blížila zo zadu. Meč mala pripravený tak aby oblude podrezala hrdlo. Keď sa monštrum sústredilo na Nikku, Jane zaútočila. Vyskočila a jedným švihom odsekla oblude hlavu a...

   Prebrala som sa a nadomnou sa skláňali Nikka s Jane a tie dve dievčatá. ,,Lujsa si v poriatku?'' pýtala sa ma Jane. ,,Áno. Čo sa stalo?'' opýtala som sa zmetene. ,,Naháňala nás mantykora.'' povedala jedna z dievčat. ,,Utekali sme pred ňou až sem.'' pridala sa k nej druhá.'' ,,A...'' začala prvá ale ja som ju prerušila ,,Kto vlastne ste?'' ,,Ja som Lexia a toto je Eva.''

Ahój!Táto časť je venovaná Emismyname. :)

VýnimočnáOnde histórias criam vida. Descubra agora