Zobudila som sa na chrápanie ostatných spolubývajúcich. Väčšina deciek ešte spala.
Nenápadne som sa prešmikla ku dverám. Zamierila som na WC že sa pôjdem opláchnuť. Zrejme som nebola sama kto sa zobudil. Z Aténinej ubykácie vyšlo niekoľko deciek naraz.
Keď sa zobudili všetci z tábora a naraňajkovali sa ja a Jane sme sa pokúšali zistiť kto je náš božský rodič. Najprv sme išli do kováčskych vyhní. Všetkým bolo jasné že to tam pre mňa nebude. Medzi ostatnými Hefaistovími deťmi som vyzerala ako trpaslík pri obroch. Ani Jane sa tam veľmi nepáčilo.
Z vyhní sme zamierili na šerm. Nikto z nás tam nijako nezahviezdil. Keď sme odtiaľ odchádzali pridala sa k nám Nikka. S ňou sme išli na vrh dýkou. Bola v tom úžasná. Ako by sa preto narodila. Ale to jej veľmi nepomohlo pri hľadaní rodiča. Mne a Jane nešlo nič. Vôbec nič.
Trúby už zvolávali na obed. Ja som si sadla k Hermesovmu stolu. Príbory boli pekne prestreté pri tanieroch. No taniere boli prázdne. Všimla som si ako ostatný povedia čo chcú jesť a ono sa im to zjavilo na tanieri. Prišlo mi to divné ale bola som hladná. ,,Biftek so zemiakmi." Ako náhle som to povedala na tanieri sa mi zjavil šťavnatý biftek.
Keď sme odchádzali s obeda zastavila som sa na lukostreľbe. Najprv som chcela ísť ku pegasom ale rozmyslela som si to. Áno majú tam pegasov. Čudné ja viem.
Na lukostreľbe bolo jedno
16-ročné dievča z Apolónovej ubykácie. Ukazovalo ostatným ako majú strieľať. Zobrala som si voľný luk a šípy. Dievča menom Sophia mi dávalo lekcie. Vraj lakeť má byť zarovno so šípom a tetivu mám napnúť s celej sili. Sústredila som sa na to a v správnej chvíli som vystrelila. Takmer som neverila vlastným očiam. Trafila som len maličký kúsok od stredu. ,,Výborne."pochválila ma Sophia a odišla pomáhať ostatným.
Bolo už desať večer. Najvyšší čas ísť spať. celý deň som strávila v strelnici. Bolo tam super. Skoro stále som sa trafila do terča. Cítila som že konečne niekam patrím.
