,,A odkiaľ ste?'' opýtala som sa Lexie a Evi. ,,No tak rôzne. My sa vlastne dva mesiace iba potulujememe.'' vysvetľovala trpezlivo Eva. Bolo mi ich trochu ľúto. Veď keby som ja nevidela mamu dva mesiace asi by som sa psychicky zrútila. Veď mám len 12.
,,Dobre.'' povedala Jane ,,Môžete sa pridať k nám. My sme tiež na úteku.'' ,,To je od vás veľmi milé.'' poznamenala Lexia. ,,Takže prímate?'' opýtala som sa s úsmevom na tvári. ,,Určite.'' povedala Eva s úškrnom na tvári.
,,Mali by sme ísť na juh.'' poznamenala Nikka. Ona vie vždy všetko.
Vidali sme sa teda na juh. Po ceste nás na šťastie nenapadla žiadna obluda. Po dvoch hodinách putovania sme sa konečne utáborili. Bola som celá ubolená a unavená. Čiže hneď ako som si ľahla tak som zaspala a...
Sedela som na púšti. Do očí mi udierali slnečné lúče. Popri mne utekal chlapec. Mal asi trinásť. ,,Kto si?'' opýtala som sa ho. ,,Som Will.'' odpovedal mi s milím úsmevom na tvári. ,,Kde to som?'' ,,V Apolónovej ríši.'' povedal Will pokojne. ,,Ale veď toto je púšť. Toto.. toto nemôže byť Apolónova ríša. Veď...'' skôr ako som to stihla dopovedať slnečné lúče ma pálili na pokožke až to bolelo...
Zo sna ma vytrhla Lexia ,,Ľudia neuveríte čo sa mi snívalo!'',,Že si sedela na púšti a chlapec menom Will ťa chcel zabiť pomocou slnečných lúčov?'' opýta som sa takmer ironicky. ,,Nie,'' povedala Lexia pomaly ,,ale bola som na bojisku. Dievča menom Claris ma chcelo zabiť oštepom.'' ,,Mne sa snívalo že zeleno-oký chalan s čiernými vlasmi ma chcel utopiť!'' pridala sa Jane zhrozene. ,,Upokojte sa. Každému sa sníval zlý sen. No netreba robiť paniku!'' zasiahla Nikka.
,,Podľa mňa treba.'' usúdila som nazlostene.
Ahojte!!!!!! Tak tu je ďalšia. Dúfam že sa vám bude páčiť. :)
