Úmorný deň

19 2 0
                                    

Zrejme hneď ako som si sadla do autobusu tak som zaspala. Bol taký polovičný spánok.
Hlavou mi prebehla ostrá bolesť. Šofér totiž to zabrzdil a ja som tresla hlavou do sedadla predo mnou. Vedľa mňa sedela Evka. ,, No čo šípová Ruženka? Vyspatá do ružova?",,
Ha ha ha. Veľmi vtipné."poznamenala som sarkasticky. ,,Kam ideme?" opýtala som sa. ,,Dozvieš sa."povedala so šibalský úsmevom na tvári. Pozerala som sa von okom. Nevedela som kde sme, tak som sa na to vykašľala.

Vystúpili sme na ošumelej zastávke. Bola od mesta dosť vzdialená. ,,Tu prečkáme noc."rozhodla Jane ráznym tónom. Rozložili sme si stany a od vyčerpania sme zaspali a mne sa sníval ten najhorší sen vôbec...

Bola som doma. Videla som mamu ako sa bráni nejakej neviditeľnej sile. Bránila sa a kričala moje meno. Chcela som ísť za ňou a pomôcť jej no nedokázala som sa ani pohnúť. Bezmocne som sa prizerala ako ju to niečo vlečie preč. Potom som vyzrela z okna. Bola preč. No potom som si uvedomila že okolité domi horia. Davy ľudí utekali jedným smerom, do obrovskej jamy. Padali do nej akoby ju nevideli. A popri tom bola taká obrovská ako tank. S tej jamy sa ozval smiech a vzápätí som uvidela niečo obrovské ako sa dostávali von z jamy pomocou tých ľudí... .

,,Lujsa! Lujsa!"kričala po mne Nikka. Uvedomila som si že som bola celá spotená. ,,Čo sa deje? Odchádzame?"opýtala som sa rozospato. ,,Áno odchádzame.'' povedala Lexia.
Zobrali sme si najbližší taxík. Taxikárovi to najprv prišlo podozrivé ale keď sme mu zaplatili prestal sa tým zaoberať.
Vyhodil nás pri prašnej ceste. Neďaleko nej bol dosť veľký les. Rozprestieral sa na vysokom kopci.
Trvalo nám dlhú chvíľu kým sme tam dorazili. ,,Tu prečkáme ďalšiu noc?"opýtala som sa s nádejou v očiach. Bola som dosť uťahaná a predstava že sa zakrútim do spacáka mi dosť lichotila. ,,Nie. Pokračujeme až k tomu kopcu."odvetila mi Lexia a ukázala na celkom vzdialený a pomerne vysoký kopec. Zakrútila
sa mi hlava už pri pohľade naň. ,,A to už prečo?"opýtala som sa.
,,Dozvieš sa."povedala Eva.
Nemala som veľmi na výber tak sme sa všetky trepali na ten prekliaty kopec.

Výnimočnáحيث تعيش القصص. اكتشف الآن