Prebudil ma šepot deciek v ubykácií. Miestnosť zaplavila vlna napätia. Všetci boli združený na jednej kope. Zašla som za najbližším spolubývajúcim. ,, Čo sa deje?",,Nemôžeme prebrať Helen. Niekto už išiel zavolať Cheiróna, ale nevyzerá to s ňou dobre."pripustil chalan. Helen bola milá usmievavá baba čo patrila k starším táborníkom. A vždy keď niekto potreboval pomôcť bola k nemu ochotná a láskavá. Zazrela som ako ku mne beží Jane. Mala na tvári nervózny výraz. ,, Ako je na tom?" ,,Vraj nie dobre. Snažia sa ju prebrať ale márne."odvetila som.
Do ubykácie doklusal Chejrón. ,,Uhnite!"skríkol a všetci ustúpili. Cheirón prišiel k Helen zdvihol ju a odniesol do ošetrovne. V duchu som sa modlila k bohom aby bola v poriadku.
S kamoškami sme zašli na raňajky. Pán D. nám oznámil že Helen otrávili. Povedal to s takou ľahostajnosťou akoby v sebe nemal ani štipku ľudskosti. ,,Ďalej Vám oznamuje že dnes popoludní sa bude konať boj o vlajku. Magické predmety sú povolené. Mrzačenie ako vždy zakázané. A tak ďalej blá blá blá... prajem príjemný zážitok."predniesol nám svoj ľahostajný prejav. Pri Áresovom stole sa ozval hlasný jasot. Neviem prečo ale zdalo sa mi že si tie pravidlá k srdcu nejako neberú.
Celé dopoludnie so mnou metal strach. Ak niekto otrávili najmilšie dievča v tábore čo hrozí ostatným? Radšej som tu myšlienku vypustila z hlavy skôr než ma stihla pohltiť.
Mala som dosť voľného času tak som si so satirmi a tromi polobohmi zahrala volejbal. Nešlo mi to najhoršie ale mala som sa v čom zlepšovať. V okamihu som Zazrela Nikku ako aj z Jane kráčajú mojim smerom. ,,Ahojte. Čo sa deje?"opýtala som sa. ,,Poďte sa na chystať. Za pol hodinu začne boj o vlajku."oznámila mi Nikka. ,,A ver mi keď ti poviem že navliekanie do postroja nieje nič príjemné." Ozvala sa na poli znechutený Jane. Tak sme sa spolu išli pripraviť na boj o vlajku. Už nás tam čakali Lexia s Evkou v plnom zbroji. V Lexiinej tvári som Zazrela hrdosť za to že sa môže zúčastniť týchto hier. Niet divu veď bola Áresova. ,,A máte aj moje číslo?"opýtala som sa s menšími obavami. Toťiš to ja mám 145 cm. A veľmi silno som pohybovala že budú mať a brnenie ktoré mi padne. ,,Neviem ale asi nie. Neboj nie si jediná komu bude brnenie veľké."povedala mi Lexia. ,,Hej a niektorí ho majú väčšie aj o sedem čísel."poznamenala s pobavením Evka. Lexia sa zamyslela podišla ku skrini s brnením a vybrala najmenší kus aký našla. ,,Na. Toto by ti malo byť dobré."povedala a podala mi ho. Vyzeralo že by mi malo byť dobré. Navliekla som sa doň ho. Bolo síce o kúsok väčšie no stále lepšie ako nič. Babi mi podali tri dýky. Nikka a Jane už boli oblečené. ,,To je pre teba " povedala Evka, a podala mi prilbu s červeným chucholom. ,,Dnes to vyhráme."oznámila nám výťazoslávne Lexia.
Veľmi sa ospravedlňujem za dlhé meškanie. Dúfam že sa ďalšia časť páčila. ;)
