,,Lujsa? Lujsa?! Počúvaš ma?'' pýtala sa ma profesorka Kingsleyová. Moji spolužiaci sa mi začali smiať. Na túto reakciu som bola zvyknutá.
,,Ja... Prepáčte, pani učiteľka, už sa to viac nestane.'' odpovedala som ticho. Profesorka sa vrátila k nudnému výkladu o zlomkoch, a ja zase k čítaniu.
Kapitolu som dočítala chvíľu pred zvonením. Ihneď ako som vyšla s triedy utekala som do knižnice. Hneď ako som prišla ku dverám zistila som, že tam zrejme nebudem sama ako zvyčajne. Pri poličkách s knihami stáli dve dievčatá asi 13 či 14-ročné. Zrejme to boli nové žiačky, lebo som ich tu nikdy pred tým nevidela.
,,Ahoj!'' povedalo nadšene jedno z dievčat ,,Ja som Nikka a toto je Jane. Sme tu nové. A ty sa ako voláš?''
Bola som v takom šoku až som na chvíľu stratila reč.
,,Ja som... ja som Lujsa. A od kedy sem chodíte?'' spýtala som sa s vypleštenými očami. ,,Asi iba dva dni.'' odpovedala mi Jane.
,,Do Styxu!!!'' zvrieskla som a ani som nevedela kde sa to vo mne berie. Otočili a všimli si to čo ja. Profesorka Kingsleyová stála na najväčšej skrini v miestnosti a vykľulo sa z nej niečo hnusné a nechutné. Malo to krídla a tri páry končatín.
,,Do kelu, to je fúria!'' skríkla Nikka. Popri tom Jane stihla vybrať z vrecka pero a otvoriť ho. Na moje obrovské prekvapenie sa z neho vysunul strieborný meč, na ktorom bol široký trojzubec. Jane rozpárala monštrum jedným ťahom. Následne sa premenilo na sivasto-žltý prach.
,,Pre boha! Čo to bolo?!'' opýtala som sa ich a vypleštila som na nich svoje veľké hnedé oči. Z výrazov ich tvárí som vyčítala, že mi v hlase zaznieva strach.
,,To bola fúria.'' povedala Nikka opatrne. Keď videla ako sa tvárim rýchlo dodala: ,,Ale už sa nemáš čoho báť. Už si v bezpečí.''
,,Kto ste?'' opýtala som sa s úžasom.
,,Zatiaľ samé poriadne nevieme,'' povedala Jane ,,ale prichádzame na to.''
Ahooojte!!! Tak konečne ste tam LenJa00 a Anix11222!:)
