Tajomná - Život a Smrť

26. Kapitola

„Záleží na tom, ako to cítiš ty..."
ZEM FALKY – MORE CAIBERE, JESEŇ, 6522

Pred ňou sa rozprestierala obrovské more. Andora cítila vo vzduchu vlhkosť. Počula, ako more naráža o skaly, ktoré sa nachádzali vpravo od nej. Tam mala namierené. Vietor sa pohrával s jej vlasmi. Andora zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Bolo to ako kedysi. Na tomto mieste sa nič nezmenilo. Tu kedysi zomrela a takisto aj povstala. Bolo to miesto, kde zažila najviac zmien. Kde musela prejsť veľa prekážok, aby sa dostala nakoniec. „Skončime túto hru, Yviss," povedala Andora, no neustále sa dívala na more. Vedela, že za ňou stojí to ryšavé dievča. Dievča, ktoré kedysi zabila....
„Mne ide o pomstu, Andora. A kým ju nedostanem, tak neprestanem," odvetila jej chladne Yviss. Andora si povzdychla a otočila sa k nej. Plášť mala na pleciach. Silný jesenný vietor jej ho odfukoval. „Pomsta robí z teba to, čoho sa bojíš," odvetila jej Andora a smutne sa na ňu pozrela. „Robí to z teba Andoru, ktorá ťa zabila," dodala ešte Andora. Yviss sa vystrela a hrdo zdvihla bradu. Povýšenecky sa na Andoru pozrela. „Ty si niečo viac, ako ja Yviss," pokračovala Andora a neustále sa jej dívala do očí. Chcela v nej zlomiť tú túžbu. „Práve preto sa ti dokážem pomstiť, pretože som niečo viac ako ty, Andora," povedala Yviss nakoniec. Andora pokrútila hlavou. „Keď sme odchádzali z Rhamasu, Werghand mi povedal, čo si kvôli mojej záchrane spravila," Andora sa odmlčala a nechala svoje slová pôsobiť. „No a?" odvrkla Yviss. „Nemyslím si, že to bolo kvôli pomste, Yviss. Videla si vo mne viac, ako ostatní. Verila si, že som tá, ktorá kedysi prišla za tebou do tvojho domu a ktorá sa ťa snažila zachrániť. To, čo som ti v tom dome povedala bola len hra, hra s tvojimi pocitmi. No teraz to, čo som tam povedala myslím vážne. Pamätáš sa, čo som ti tam povedala?" opýtala sa jej nakoniec Andora. Yviss mlčala. Andora videla, ako sa jej do očí hrnuli slzy. „Obidve sme boli podvedené. Zničili nás a dostali nás až na dno. Ja som sa však z toho dna dostala a chcem svoju pomstu. A verím tomu, že aj ty ju chceš. Že sa chceš pomstiť tým, ktorí ti zničili život. Spolu sa dokážeme pomstiť," povedala nakoniec Yviss. Andora pokrútila hlavou. „Spravím všetko pre to, aby sa tvoji rodičia vrátili," povedala. Yviss začali po lícach stekať slzy. Každá myšlienka na jej rodičov Yviss bolela. Andora v nej našla to, čo ju dokázalo zničiť. „Zatiaľ som ti nepomohla, Yviss, ale zmenila som ťa. Si silnejšia, ako si bola v dome v Zemi Addy. Nezabúdaj, že nie si úplne mŕtva, si len na mieste, kde ti nikto nedokáže ublížiť," pokračovala Andora ďalej. Pomalými krokmi sa približovala ku Yviss, ktorá plakala. Yviss ju nespustila z očí, i keď jej slzy stekali po lícach. „Kedysi sme bojovali spoločne, Andora," povedala takmer pošepky. Andora sa jej jemne dotkla a nežne sa na ňu usmiala. „Stále bojujeme na rovnakej strane, Yviss. Som tu pre teba. Pomôžem ti a už od teba nežiadam tvoju pomoc. Svoju úlohu si zvládla už veľmi dávno," povedala opatrne. Yviss si utrela slzy. „Čakáš, že ti odpustím?" povedala, no hlas sa jej zlomil. Andora pokrútila hlavou. „To záleží na tom, ako to cítiš ty. Nikdy ťa nebudem žiadať o odpustenie, pretože viem, že si ho nezaslúžim," znova sa odmlčala. „Ale ak ty niečo odo mňa žiadaš, tak mi to povedz," dodala nakoniec. Yviss sa zhlboka nadýchla. „Andora," znova sa rozplakala. Andora sa k nej naklonila a objala ju. „Odpusť mi," povedala Yviss pošepky. „Všetko bude v poriadku, Yviss. Ver mi," povedala jej.