Tajomná - Život a Smrť

16. Kapitola

„Raz príde deň, kedy sa dvere väznice zatvoria a potom už bude neskoro."

ZA HRANICA RHAMASU (SEVER), KONIEC JARY, 6514

Andora ležala na zemi mŕtva. Nedýchala. Bola celá bledá. Krv jej tiekla z ramena, zo stehna a z hrude. Okolo jej úst bola takisto krv. Oči mala zatvorené. Vyzerala ako nejaký démon. Kadische sa na ňu už viac nemohla pozerať. Naozaj to bolo také jednoduché zabiť hrdinku, legendu? Za ňou plakalo dieťa. Prečo ho vlastne brala? Bolo to zlé rozhodnutie? Chcela späť to, čo jej patrilo. Oni jej to zobrali a oni budú trpieť. Teraz však musela pokračovať v tom, čo začala. Andora bola mŕtva. Kadische vedela, že viac by jej vyhovovala živá a na jej strane, ale Andora si smrť zvolila sama. Kadische sa otočila ku dieťaťu a vzala si ho do rúk. Dieťa sa utíšilo a znova zavrelo oči. Ona ho viac zabalila do prikrývky, ktorou bolo omotané. Nežne sa naň pozrela. Bolo tak nevinné. Nedokázalo sa chrániť pred ničím. Jeho život bol v jej rukách. Kadische pokrútila hlavou. Dieťa ju predsa nezlomí. Neprekazí jej plán. Kedysi ona taká nebola. Aj ona si chcela založiť rodinu. Mať manžela a deti. Oni jej to však nedovolili. Zobrali jej to. Vzali jej sny. Všetko pokazili a ona to musela napraviť. „Kadische!" počula hlas pred sebou. Bol to ženský hlas. Andora ležala mŕtva za ňou a ona stála nebezpečne blízko priepasti. Pozrela sa pred seba. Jej nenávisť sa znova prebudila. A zároveň sa cítila byť poctená. Poctená tým, že môže zabiť hrdinov Rhamasu.

ZA HRANICA RHAMASU (SEVER), KONIEC JARY, 6514

„Kadische!" zakričala Nacilme a spomalila. Za ňou kráčal Tir, Werghand a Torni. Iran ostala na hrade. Ento odišiel. Nevedela, kde a on im to takisto nepovedal. Kadische v ruke držala jej dieťa a bola nebezpečne blízko priepasti. No, čo Nacilme najviac znepokojovalo bola Andora. Ležala s mečom zapichnutým v srdci. Čo sa to stalo? Kadische zdvihla svoj pohľad a pozrela sa na nich. Dieťa zabalila do prikrývky ešte viac. „Nepribližuj sa, ak nechceš, aby sa mu niečo stalo!" zakričala Kadische. Nacilme zastala, takisto ako ostatní. Vďaka Yviss sa dozvedeli, kde je Andora a dcéra Nacilme. „Prosím, neubližuj jej," povedala Nacilme a do očí sa jej nahrnuli slzy. Kadische sa usmiala. Pohľadom si premerala všetkých, ktorí tam s Nacilme prišli. Potom rukou ukázala na mŕtvu Andoru. „Prekvapenie," povedala Kadische. „Ty si ju zabila?!" povedal Tir. Kadische prikývla. „Zvolila si zlú stranu." A vtom to Nacilme došlo. Andora nebola tá, ktorá chcela zabiť ich dieťa. Za všetko mohla Kadische. Andora jej dcéru chcela len zachrániť a takto dopadla. Zomrela kvôli nim. Tentoraz však bola naozaj mŕtva. „Kadische, prosím. Čo sa to s tebou stalo?" povedala Nacilme. „Ukradli ste mi to, čo mi patrilo," zavrčala Kadische a nenávistne sa na Nacilme pozrela. „Nikdy sme ti to neukradli. To, čo ti patrilo, čo patrilo Luthovi je preč. Zomrelo to spolu s ním," odvetila jej Nacilme. „Vážne? Tak prečo sa tvoje mesto volá Luthovo mesto?" vykríkla. „Je to na pamiatku tvojho otca," vysvetlila Nacilme. „Vráť mi moje dieťa a ja ti sľubujem, že ti nikto neublíži," dodala ešte a ruku načiahla ku Kadische. Kadische si ju premerala pohľadom. Rozmýšľala, nevedela, čo má robiť. „Prečo som sa nikdy od nikoho nedozvedela, že môj otec bol Luth?" opýtala sa Kadische pokojnejšie. Nacilme vedela, že na tú otázku pozná odpoveď. Kadische však chcela, aby sa cítila previnilo. „Pretože tak som to chcela. Chcela som, aby si nevedela, kto je tvoj otec. A kvôli tomu som sa s ním pohádala. Je mi to ľúto..." „Je to neodpustiteľné. Celý svoj život som žila ďaleko od svojho pravého domova a potom sa vrátiš do Rhamasu ty a zoberieš mi to, čo je moje." „Kadische, prosím..." „Teraz mám ja tvoje dieťa. A tak ako sa cítiš teraz ty, tak som sa cítila aj ja. Celé tie roky," skočila jej Kadische do reči. „Kadische, ty to asi nechápeš. Dopustila si sa zločinu a Nacilme ti dáva na výber. Pristúp na jej ponuku. Raz príde deň, kedy sa dvere väznice zatvoria a potom už bude neskoro. Budeš sa musieť postaviť nám," povedal Tir a vytiahol svoj meč. „Ja som sa dopustila zločinu? Možno áno, ale aj vy ste ukradli to, čo bolo moje," povedala. „Je mi to ľúto, jasné? Ľutujem to, že som ti celú dobu klamala a nechcela ti povedať, kto je tvoj otec. Odpusť mi, Kadische," prerušila ich rozhovor rýchlo Nacilme. Vedela, že ak sa budú hádať, tak to nedopadne najlepšie. Kadische sa na ňu zarazene pozrela. Nacilme si všimla, ako sa do jej očí nahrnuli slzy. „Veľmi ma to mrzí, Kadische. Bola som hlúpa a závidela som. Odsúdila som ťa len kvôli tvojej matke. Kvôli žene, s ktorou spal ten, ktorého som kedysi milovala. Odsúdila som ťa a nikdy nespoznala. Nemala som to robiť bola to chyba," Nacilme sa odmlčala a nechala svoje slová pôsobiť. Kadische plakala, no slzy, ktoré jej stekali po lícach si neutrela. „Možno už nezmením to, čo sa stalo, ale zmením to, čo je napísané. Aj ty si hrdinka Rhamasu a oni si zaslúžia vedieť, kto ich zachránil. Ty si zaslúžiš byť pre nich vzorom..." „Zmenila som sa. Vy ste ma zmenili tým, ako ste sa ku mne správali," prerušila ju Kadische. Nacilme prikývla. „Bolo to zlé rozhodnutie, ja viem. A i keď je asi neskoro, bola si správny príklad mágy. Dobrej mágy. To dievča, ktoré si bola, bolo dobré. Viem, že tam niekde je," znova sa odmlčala a pozrela sa súcitne na Kadische. „Ak mi vrátiš moju dcéru, môžeš sa vrátiť so mnou do Luthovho mesta. Do nášho mesta, ktoré tu po sebe pre nás nechal Luth," navrhla nakoniec. V duchu sa modlila, aby Kadische súhlasila. Z jej pohľadu sa nedalo nič vyčítať. Plakala a tak Nacilme dúfala, že jej aspoň trochu prehovorila do duše. Nekonečné ticho prehlušoval len vietor. Andora bola mŕtva, jej dieťa mala šialená čarodejnica. Bola zúfalá. Kadische si utrela slzy a prikývla. „Chcem sa s tebou vrátiť," povedala Kadische. „Chcem ísť domov," dodala pošepky a spravila prvý krok k nim. Nacilme sa usmiala. Pomaly sa k nej začala približovať. Videla ako sa Kadische trasie. Plakala. Nacilme sa na ňu usmievala. Už len tri kroky... Vtom videla záblesk. Bolo to veľmi rýchle a Nacilme si nedokázala vysvetliť, čo to bolo až kým nevidela to, čo prišlo potom. Vykríkla a v jej očiach sa zjavil strach. Kadische sa vystrašene pozrela na Nacilme. Tá pokrútila hlavou. V jej očiach sa nahrnuli slzy a zhrozene sa dívala na Kadische. Ešte stále držala jej dcéru Fertiru. Dýchala ťažko. Po lícach jej stekali slzy. Zomierala... A vtom Nacilme zbadala príčinu jej zomierania. Stála tam ona. Jej biele vlasy boli špinavé. Viali jej do tváre, no jej to neprekážalo. Okolo úst mala zaschnutú krv a jej oči boli čierne. Na ramene a stehne mala dve rany, no tá, kde mala ešte pred chvíľou zabodnutý meč tam už nebola. Zmizla. Ostala po nej iba roztrhnutá tmavá tunika. Andora žila!