Lucy Barry Quinn

Kapitola 11

Zapípal mi budík a ja som vyskočila z postele. Hneď som sa prebrala a išla zobudiť baby.
„Vstávajte! Ide sa nakupovať!" zvýskla som a zatriasla so Sofiou, ktorá po mne hodila vankúš. Dnes večer je halloween party a my si ideme vyberať masky. Veľmi sa teším, lebo to je nakupovanie.
Vbehla som do kúpeľne a namaľovala si linku. Jednu čiernu a druhú červenú. Vlasy som si učesala a dala do dvoch bočných copíkov. Rýchlo som si obliekla čierne dotrhané nohavice a červený top. Vybehla som z kúpeľne. Zbadala som baby ako sedia na posteli a snažia sa zistiť, čo sa deje.
„Čakám vás na raňajkách." oboznámila som ich ako som si obúvala čižmy na vysokom podpätku. Schmatla som čiernu koženku a zbehla do jedálne.
Vošla a nikto tam ešte nebol. Ani sa nečudujem. Nikto by o ôsmej ráno cez sobotu nevstával. Moje čižmy pri každom kroku vydali klopkajúci zvuk, ktorý sa rozoznel jedálnou. Podišla som ku pultíku odkiaľ som si zobrala jogurt s ovocím a smoothym. Sadla som si pustila sa do raňajok. Medzi tým som si na pintereste prezerala nejaké nápady na masky.
Zrak som odvrátila od mobilu, keď som započula zvuk otvárajúcich dverí od jedálni. Myslela som si, že to sú spolubývajúce, ale splietla som sa. Bola to Fury. Čo tá tu takto skoro robí, spýtala som sa samej seba.
„Ahoj Fury" pozdravila som ju a zamávala jej. Videla som ako prevrátila očami, ale aj tak si ku mne sadla aj s raňajkami.
„Ahoj a nemusíš kričať. Sme tu jediné a určite by som si ťa všimla." povedala podráždene a ja som zdvihla ruky na obranu.
„Čo tu tak skoro robíš?" spýtala som sa po chvíľke.
„ Vždy stávam takto skoro, aby som si išla zabehať." odpovedala počas jedenia a ja som prikývla. Divím sa, že ju baví chodiť behať každý deň. „Ale, čo tu robíš ty? Je sobota a takto skoro ťa tu nevidím ani keď je škola." nahodila a ja som jej povedala, že idem s babami na nákupy masiek. Pritakala a viac sa nespýtala.
Jedli sme v tichosti 

 Keď som dojedla odsunula som tácku.
„A za akú masku ideš ty?" spýtala som sa a ona na mňa zdvihla nechápavý pohľad.
„Masku?" zopakovala a prehltla sústo, „Ja tam nejdem nemám rada takéto párty." Ako to dopovedala vypadol mi mobil z ruky. S hlasným buchnutým padol na zem.
„Prečo tam nejdeš?" spýtala som ako keby som nepoznala odpoveď. Pretočila očami a chcela niečo povedať, ale zastavila som ju. „Viem prečo, ale halloween je iný." prehovárala som ju.
„Hej a v čom?" pýtala sa zvedavo.
„Je to deň kedy môžeš byť nejakým iným. Nehovor, že ako dcéra Wonder Woman by si nechcela byť aspoň jeden deň niekým iným. Niekým kto by ťa nepoznal." odpovedala som a smutno sklonila hlavu.
„Hej chcela." povedala potichu a ja som súcitne potriasla hlavou. Viem ako sa cíti.
„To, čo prežívaš teraz, ja prežívam každý deň. Dcérou Jokera a Harley Quinn nie je byť sranda." súcitne sa na mňa pozrela a usmiala sa. Nikto sa na mňa takto ešte neusmial. Úsmev nebol nútený a bol z ničoho nič. Cítila som niečo divné pri srdci. Niečo....
„Poď Lucy!" zvolala Amora a mňa vytrhla z myšlienok. Zdvihla som hlavu a tam ma čakali.
„Poď s nami. Jeden večer sa staň niekým iným." prehovárala som Fury. Dlhšie nad tým rozmýšľala, ale nakoniec súhlasila. Vstali sme a oboznámila som baby, že Fury ide s nami. Sophia radostne prikývla, ale Amora si Fury nedôverčivo premerala, ale nič nehovorila.

Vošli sme do malého obchodíku neďaleko Central Parku. Hneď ako sme vošli pribehla k nám staršia teta a vítala sa s Amorou. Tým som usúdila, že je to jej babka. Predstavila sa nám ako Matilda Gregorová, Amorina stará mama. To meno mi bolo povedomé, ale nejak som to neriešila.
Ako sme kráčali hlbšie do obchodu videla som krásne šaty, róby a masky. Musím uznať, že Matilda má ducha návrhárky.
"Tak dievčatá," začala Matilda a usadila nás na menší gauč. Mala príjemný a melanchonický hlas. "Máte nejaké nápady?" spýtala sa nás. Ja a Fury sme záporne pokrútili hlavami.
"Amora pre teba sú šaty v zelenej kabínke a pre teba," ukázala na Sofiu, keďže naše mená nevedela. "Tvoje veci sú v ružovej kabínke." Ako to povedala tak som si to tu obhliadla a zistila, že kabínky sú rozdelené podľa farieb. Zasmiala som sa nad tým.
Ako sa dievčatá išli prezliecť, sadla si k nám Matilda a spýtala sa nás za čo by sme šli. Obidve sme odpovedali záporne a ona šla zobrať nejaké papiere.
„Typujem, že chce isť za niekoho alebo niečo aby vás nespoznali." Nadhodila a pozerala do katalógu. Fajn, čo tak keby ste išli za talianske princezné?" navrhla a ja som sa na ňu zmätene pozrela.
„Princezné?" znechutene sa spýtala Fury.
„Och dievčatá," zasmiala sa a mávla rukou, „Vtedy nenosili korunky a také veci. Dala by som vám šaty na talianský štýl a mali by ste škrabošku." Navrhla a ukázala nám obrázok aký nám opísala. Hneď sa mi to zapáčilo.
„To beriem." zasmiala som sa a čakal na Furynu odpoveď.
„Lucy myslela som si, že budeš súhlasiť a ty Fury zober to." povedala a ja s Fury sme sa na seba zmätene pozreli. Ako vie kto sme chceli sme sa niečo spýtať, ale zastavila nás.
„Vašim mamám som niekedy navrhovala šaty." povedala pokojne a opustila svoje miesto. Zmätene sme sa na seba pozreli a predýchavali. Chápali by sme keby nás poznala, ale to že naším mamám navrhovala šaty ma dostalo.
„Tak Amora ukáž sa." zvýskal Matilda a pozrela sme sa na zelenú kabínku. Amora vyšla v krásnych žltých šatách. Vyzerala ako z rozprávky Kráska a Zviera. Jej šaty však nemali veľkú sukňu. Vyzerala skôr ako bojovníčka.
„Si krásna." pochválila som ju. A naozaj bola.
„Nevyzerá to moc živo?" spýtala sa Fury.
„Hej vyzerá ale za chvíľu nebude." povedala Matilada a zobrala nejaký sprej. ktorý na to nastriekala. Šaty stratili trochu farby a ešte im niekde vytvorila diery. Teraz vyzerali ešte lepšie. Matilda prebehla ku ružovej kabínke a vyviedla z nej Sofiu. Išla za egyptskú kráľovnú. Nezvyčajný, ale dobre vyzerajúci kostým
„Keď si dáš dorbý make-up budeš vyzerať fakt originálne." navrhla som jej a ona prikývla.
„A čo s vami?" spýtala sa Amora a všetky štyri sme sa pozreli na Matildu.
„Choďte do kabíniek!" prikázala nám a my s Fury sme prikývli. Vyzliekla som sa a čakala. Za chvíľu som zbadala ako mi niekto tlačí nejaké šaty do kabínky. Zobrala som ich a zavesila na vešiak. Pomaly som dala dole obal a objavili sa predo mnou krásne XXX šaty. Vyzerali staro ale veľmi sa mi páčili. Rýchlo som si ich obliekla a vyšla z kabínky.
„Nádhera." zajasali baby a hneď na to vyšla Fury. Mala podoboné šaty ako ja v čierno- bielej farbe. A vyzerala v nich tiež nádherne.
„Veľmi ti pasujú." povedala som a jemne sa usmiala. Matilda k nej podišla a položila jej na hlavu vysokú blond parochňu. Vyzerala v tom veľmi komicky a vybuchli sme všetky do smiechu. Dokonca aj Fury sa na sebe smiala keď sa videla v zrkadle.

Večer:
Posledné úpravy a môže sa ísť. Matilda nám spravila make-up aj vlasy takžeteraz je zo mňa blondínka. Vyzerám inak a cítim sa tak divne. Dala som sina seba škrabošku a vyšli sme z izby.V telocvični už fičala párty v plnom prúde. Pribehla ku mne Furya jemne ma odtiahla.
„Nie som si istá, či tam mám isť." začala panikáriť Fury.
„Neboj sa. Nikto ťa nepozná. Správaj sa normálne." odporučila som jej. „Ak tomu si silná žena nie?" spýtala som sa a ona tvrdo prikývla. Zdása, že to ju nakoplo a vkročila tam.
Obzerala som si miesto a výzdobu. Vyzeralo to tam ako v záhrobe.Všetci sa bavili a niekoho som spoznala, ale niekoho nie. Videla somtancovať Sofiu, čo bolo dosť vtipné. A tak isto som zbadala aj Amoru sosvojím zlým Zvieraťom. Zobrala som si punč a obzerala som sa. Cítila somsa neviditeľná, čo ma veľmi tešilo.
„Čo robí taká krásna dáma takto sama?" spýtal sa ma nejaký chalan a ja somsi ho premerala. Snažila som sa zistiť kto to je, ale žiaľ nevedela som. Maltiež škrabošku ako ja a ten hlas bol taký iný. Podobný a pritomneznámi. Požiadal ma o tanec a ja som neprotestovala. Vyšli sme naparket a hýbali sa do rytmu hudby. Bol dobrý tanečník, či už pri hip-hophudbe, alebo pri pomalej hudbe.
Tancovali sme celý čas spolu a potom ma vytiahol von. Prechádzali sme sapo areáli a zhovárali sa. Menila som hlas aby ma nespoznala a pritomsom sa snažila spoznať ja jeho.
„A ako sa volá princ, čo ma požiadal o tanec?" spýtala som sa ho a dúfala,že sa nejako preriekne.
„Volám sa Jeleň." jemne sa uklonil a ja som sa zasmiala. Tak toto som faktnečakala. Jeleň? Ako vážne? Zastal oproti mne a chytil ma za ruky. Mal ichdrsné a pritom jemné. Páčilo sa mi to.
„Ako sa volá princezná, čo so mnou išla tancovať?" spýtal sa a ja somzačala rozmýšľať nad nejakou prezývkou. Ruža? Nie moc jasné. Tigrica? Nie aj toje moc jasné.
„Líška." vykríkla som a jemne sa tiež uklonila. Zasmial sa a kráčalisme ruka v ruke na nejaký kopec. Bol z neho krásny výhľad na mesiaca hviezdy. Takto sme sa zhovárali až do východu slnka. Jeleň bol milý,pozorný a úžasný rozprávač príbehov. Nie raz som pri ňom vybuchla dosmiechu.

„Vychádza slnko Líška moja." pohladila ma po líci a rýchlo sa postavil.Vyzul si jednu topánku, ktorú pri mne nechal a utekal preč. Najskôr somnechápala jeho gestu a až potom som pochopila. Napodobnil scénuz popolušky keď utekala pred princom, a tiež mi tu nechal svoju „črievičku".Zobrala som topánku do ruky a vnútri topánky som zbadala obrázok jeleňa.Totálne som sa rozosmiala a išla naspäť do izby, aj s topánkou v ruke. 

Máme tu ďalšiu časť. Dúfam, že sa vám páči a skúste hádať, kto by mohol byť takzvaný Jeleň. Chcem sa vám ospravedlniť za chyby. Je možné, že niektoré pasáže sa budú opakovať, lebo mi nejako začal blbnúť wattpad. Ďakujem za komentáre a vote. Veľmi si to cením a vždy ma s tým potešíte.