Lucy Barry Quinn

Kapitola 6

Pohľad: Lucy 

Otvorila som dvere a vbehla do domu. Nikto ma nezaujímal. V tú chvíľu som chcela len pokoj a byť sama. Počula som ako mama a otec na mňa kričia, ale ja som ich odignorovala. Vtrhla som do izby a hodila sa na postel. Bol to hrozný pocit. Ten pocit úzkosti aký som cítila bol neopísateľný. Bolelo ma nie len srdce ale aj celé telo. Počula som ako rodičia otvorili dvere a sadli si na posteľ. 
"Princezná, čo sa stalo?" spýtal sa ma otec a pohladil ma po vlasoch. Ja som len zasmrkala a pozrela sa naňho. Hanbila som sa, že som pred ním plakala tak som radšej zasa ponorila tvár do vankúša.
"Lucy čo je?" spýtala sa zas mama a potichu som potiahla.
"On sa so mnou rozišiel." Ako som to dopovedala rozplakala som sa na plné hrdlo. Bolo to hrozné. Nikdy som takto veľmi neplakala kvôli chlapcovi. 
"On? Ten tvoj priateľ?" spýtala sa otec a ja som pritakala. "Ja ho zabijem." cítila som ako sa otec postavil z postele. Vedela som, že on by neváhal a zabil by ho. Je to predsa vrah, ale zastavila som ho. 
"Nie oci." pípla som.
"Lucy má pravdu." pridala sa mama a ja som sa na ňu vďačne usmiala. " A vypadni odtiaľto!" prikázala mu a ukázala na dvere. Otec bol radšej ticho a odišiel z izby. Zostala som tam len s mamou a mala som veľmi zlý pocit. Vyhnala odtiaľto otca so štýlom zlej matky, čo ma len môže čakať? Otočila som pohľad k nej. Čakala som pohľad vrahyne, ale ona sa na mňa pozerala jemne a so súcitom.

"Viem, že ťa to boli." začala a ja som pohľad sklonila dole. "Ale si predsa silná a nebudeš sa trápiť kvôli nejakému chalanovi.  Ukážeš mu aká si silná, že ho nepotrebuješ, dobre?" ja som len pokývala hlavou. Mama si ku mne prisadla bližšie a objala ma. Schúlila som sa k nej a premýšľala som, čo mi teraz povedala. Mala pravdu.
"Dobre." hlesla som a pustila ma. Zotrela mi slzy z líc a široko a diabolsky sa na mňa pozrela. Ja som sa jej snažila ten úsmev opätovať, ale nejak sa mi to nedarilo.

"Dobre a teraz keď si v pohode môžeš ísť vyvenčiť hyeny!" prikázala mi a ja som len prevrátila očami. Celá mama. Postavila som a prehodila si bundu. Zobrala si vodítka a jupí ide sa venčiť.

Venčili ste niekedy hyeny? Ak nie tak potom by ste sa tomu mali vyhnúť. Venčenie je celkovo o tom, že naháňajte štyri hyeny po celom meste. Jeeej. Úplne lákavá ponuka. Ale celé to naháňanie začína tým, že sa im snažíte dať vodítka. Dopadnete ako stará dotrhaná hračka a rozmýšľate nad tým či náhodou nevykrvácate. Ale aj to rozmýšľanie skončí hneď ako otvoríte bránu a naše milované hyeny vybehnú von. Ale nie že by vybehli štýlom pomaličky pri paničke, oni vybehnú štýlom jeeej vonkajší svet pome všetko zničiť muhehehe. Ale naj aj tak je keď sa vám zamotajú do vodítok a vy neviete čo máte robiť lebo zistíte, že keby ste to nechali tak, tak vám jedna hyena cúva. A rozopnúť ich aj tak nemôžete lebo by utiekli a vy by ste ich našli na Aljaške. Ako keď si myslíte, že horšie to už nemôže byť tak bude. Zrazu prejdú nejaký ľudia, čo venčia svojich psov a vaše hyeny skočia po tých psoch, a vy dosť ťažko vysvetlíte, že ten pes už tak vyzeral predtým, že ten pes nemal chvost a vlastne už predtým ani nedýchal, a že vaše hyeny sú nevinné. A potom všetkom čo sa stalo sa konečne vrátite domov a môže povedať, že túto musiu ste splnili.

Vlasy mi viali vo vetre. Preletela som cez križovatku a odbočila na parkovisko. Meškám na nákupy s Aishou. A ako ju poznám nebude moc nadšená. Zaparkovala som na prvom voľnom mieste a vbehla do nákupného centra kde ma už Aisha čakala.

"Ja neverím, že si prišla." povedala ironicky Aisha a ja som sa jej ospravedlnila. Mávla rukou a išli sme radšej na tie nákupy.

"Objavila som super šaty, ktoré sú stvorené presne pre nás." povedala zasnene a ja som sa na ňu pozrela.