Lucy Barry Quinn

Kapitola 4

Pohľad: Wonderwoman

Počúvam nudné kecy nejakého chalana s, ktorým som išla na obed. Moja dcéra, Fury ma donútila ako vždy, ísť s nejakým mužom na obed. Odkedy vie rozprávať dohadzuje mi schôdzky a ja tam vždy idem. Neviem ako ,ale vždy ma donúti ísť a potom to ľutujem. Nebaví ma s nimi sedieť. Je to ako trest. Radšej by som bola hocikde inde ako tu. Pozrela som sa na chlapíka, ktorý sedel oproti mňa a premerala som si ho. Mal krátke čierne vlasy a hnedé oči. Bol chudý, a vyzeral ako nejaký ťuťmák. Typujem, že väčšinu času trávi v knižnici a von chodí len keď ho jeho rodina ho vytiahne. Mal na sebe svetrík a pod ním košeľu. Vyzerá ako keby študoval na Harvarde a tam patril medzi biflošov. Ach jaj. Musím vymyslieť nejakú výhovorku aby som odtiaľto vypadla, ale má to jednu výhodu. Budem mať obed zadarmo. Ako nerobí mi problém si zaplatiť obed. Mám dobrú prácu. Robím v Lige Spravodlivých. Liga kde ochraňujeme našu krajinu a neochraňujeme už len USA ale aj ostatné krajiny. Skoro celý svet okrem Ázii, tá sa vie ochrániť sama.
"Tak." skočila som mu do reči lebo sa mi nechcelo počúvať jeho múdre reči o kvantovej fyzike. Zaskočene sa na mňa pozrel a ja som sa snažila o milí úsmev, lebo vyzeral ako keby som ho niečím urazila. "Ja už musím ísť. Mám veľa práce. Veď to poznáš, nie?" rýchlo som povedala a postavila sa. On nestihol nič namietať lebo ja som už vychádzala z reštaurácie. Vyšla som na ulicu a nadýchla sa čerstvého vzduchu. Netuším ako sa volal a o čom to vlastne rozprával, ale som rada, že som sa od neho vzdialila. Nevyzeral vôbec dôverne.

Otvorila som dvere od izby a vyzula som si podpätky, ktoré ma donútila Fury si dať. Celkovo ma upravila ako keby som išla na módnu prehliadku.

"Už si aj doma?" počula som hlas z obývačky.

"Áno som." odvetila som a začala si vyzliekať v spálni šaty. Áno Wonderwoman mala na sebe šaty.

"Nebodaj utiekol?" spýtala sa uštipačne Fury a ja som len pretočila očami.

"Nie, zlatko neutiekol. To ja som od neho utiekla." odpovedala som a obliekla si sivé tepláky. Vošla som do kúpeľne a odlíčila som sa. Snažila som sa rozčesať si vlasy, ale mala som tam viac laku ako má byť vo fľaši.

"A aké to bolo keď si od neho utiekla?" vyzvedala Fury.
"Ach, čo také ti mám povedať? Bolo to oni čom. Len o niečom kvákal a ani som ho nepočúvala." povedala som a vošla do obývačky. Fury pozerala nejaký film a náš tiger Sirius ležal na koberci. Prisadla som si k Fury a Sirius si položil svoju hlavu na kolená. Pohladila som ho a on zapriadol.

"Mami?" spýtala sa Fury takým hlasom ako keby niečo chcela. Skrivila som tvár a pokývala hlavou nech pokračuje. "Čo bude na večeru?" spýtala sa ma a ja som sa zarazila. Fakt nič nejedla keď som tu nebola a čo Sirius. Dala mu vlastne nažrať.

"Dala si jesť Siriusovi?" spýtala som sa. Pozrela sa na mňa a zakrútila hlavou.

"Ja som sa spýtala, čo bude na večeru nie Sirius. A viac sa bojíš oňho ako o vlastnú dcéru?" spýtala sa ma nedôverčivo.

"Veď sme v hoteli, mala si sa ísť najesť." povedala som jej a čakal som čo z nej zas vyletí.

"Ja som bola, ale som hladná." pípla potichu a ja som prevrátila očami. Stále je to hladné.

"A Sirius jedol?" spýtala som sa prísnym tónom a už som videla ako jej klesla hlava. "Takže nie." dodala som a išla zobrať granule. Nasypala som mu plnú misku a on sa do toho pustil.

"Čo si vlastne robila?" spýtala som jej, lebo mi to nešlo do hlavy ako mohla zabudnúť na Siriusa.

"Pozerala som telku a jedlo som si dala doniesť, a Sirius len ležal tak som si ho ani nevšimla, a zabudla som naňho. Prepáč mi." povedala a sklonila hlavu. Prísne som sa na ňu pozrela.