Kapitola 7

83 5 7
                                    

Otvorila som oči. Nad do mnou bola Aisha a niečo mi hovorila. Nerozumela som jej, lebo v ušiach mi hučalo a hlava ma neskutočne bolela. Pomasírovala som si spánky a snažila sa spomenúť, čo sa stalo. Viem, že sme boli na delení a... a ... a mňa vybrali do Školy pre Superhrdinov. Posadila som sa a zistila som, že som v nejakom kabinete. 
"Princezná ako sa cítiš?" počula som otcov hlas, ale nebol úplne jasný. Niekto mi podal pohár vody a ja som sa z neho napila. 
"Som... som v pohode." povedala som a chcela som sa postaviť.  Ale niečie ruky ma znovu posadili. Pozrela som sa na mamu, otca a Aishu a zasmiala som sa. Veď to musel byť sen. Mňa nemohli vybrať do Školy pre Superhrdinov. 
"Mala som taký hlúpy sen. Snívalo sa mi, že ma vybrali do Školy pre Superhrdinov." smiala som sa ďalej, ale všimla som si, že nikto sa nesmeje so mnou. Každý z nich sa pozrel nikde inde, len nie na mňa. 
"Lucy." začala Aisha. "To nebol sen. Naozaj ťa tam vybrali." hlesla a zahľadela sa mi do očí. 
"Nie..." začala som sa triasť. Nemôžem tomu uveriť. Rýchlo som sa postavila a chcela niekde odísť. Otec ma zachytil a oprel o stenu.
"Princezná je to pravda." povedal. "Ale pokúšam sa zistiť ako si sa tam dostala." Rozplakala som ani neviem prečo, ale cítila som sa hrozne. Mala som pocit, že ma niekto ponížil. Zošuchla som sa pozdĺž steny. To nemôže byť pravda. Hovorila som samej sebe, ale niečo mi hovorila,že tak to má byť.



Prázdniny uplynuli ako voda. Celé leto sme sa s rodičmi snažili zisťovať ako sa to stalo. Snažili sa ma presunúť do druhej školy, ale nič. Musím nastúpiť do Školy pre Superhrdinov. Veľa nocí som nad tým uvažovala, čo sa stalo. Ako sa to mohla stať. Ale bolo kopec otázok, ale žiadne odpovede. Cítila som sa sama a beznádejne. 

Teraz je posledný deň prázdnin a je u mňa Aisha, ktorá sníva o novej škole. Ju vlastne priali do Školy pre Zloduchov, ale nikdy som nepochopila prečo mňa nie. 
"Lucy ty to tam zvládneš." upokojovala ma. "A na ďalší rok môžeš robiť znova skúšky a tie ti možno vyjdú." Ale tieto reči boli pre mňa ako klamstvá. Nikomu sa nikdy nepodarilo urobiť skúšky na druhú školu. Je to proste vrodené. Buď si superhrdina alebo zloduch. Nemôžeš byť oboje.
"Dobre Aisha. Už by si mala ísť." jemne som ju vyhnala a ona nenamietala. Aspoň, že tak. Ja som si ľahla na postel a snažila sa zaspať. V duchu som sa pripravovala na zajtrajší deň.



Zobudila som sa s nechuťou. Postavila som sa a otvorila skriňu. Pozerala som sa do nej a zistila som, že tam nemám nič, pretože všetko mám v kufroch, keďže Škola pre Superhrdinov sa nachádza v New Yorku a ja tam budem bývať na intráku. Stále som nepochopila logiku, prečo sú v školy v rozličných mestách. 
"Lucy!" zakričala mama a ja som rýchlo zbehla dole. 
"Čo je?" spýtala som sa jej. 
"Ty si ešte stále v pižame? Rýchlo sa obleč. Otec už chystá auto." Otočila som sa ku kufrom a vytiahla si odtiaľ čierny crop top s červeným nápisom Dady's Lil Monster a dlhé čierne legíny. Otvorila som druhý kufor kde som mala topánky a odtiaľ som si zobrala svoje obľúbené topánkočky. Čierne topánky na vysokom opätku s červenou podrážku a v zadu sú malé strieborné ostne. Zavrela som kufor a namierila k ďalšiemu kde mám kozmetiku. Rýchlo som sa obliekla a spravila si červenú linku a pery do ombré štýlu z čiernej do červenej. Väčšinou sa ladím do týchto farieb. Vlasy som si rozčesala tak aby som ich presne rozdelila, pretože polku ma čiernu a polku na červenú. Zišla som dole a ešte som si dala svoj červený plášť. Otec už začal nakladať kufre a ja som zatiaľ vybehla za hyenami
"Ahojte moje." čupla som si k nim a začali ich hladkať. Nemala som ich rada, ale milovala som ich. Veď to predsa poznáte. Rozlúčila som sa s poslednou a vošla dovnútra. Mama tam stála a usmievala sa na mňa. Nahodila taký istý výraz ako keď som išla prvý krát do školy. Rozbehla som sa k nej ako sa len dalo a skočila jej do náruče. Silno ma objala a ja som sa nadýchla jej sladkej vône. Pustila ma a pobozkala ma na čelo.
"To zvládneš zlatko. Si predsa silná." prikývla som a ešte raz ju objala. Potom sme nastúpili do auta a vyrazili.  



Lucy Barry QuinnTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon