Lucy Barry Quinn

Kapitola 2

Pohľad: Batman

"Damian stávaj!" zakričal som už tretí raz. Niekedy ma už fakt štve. Počul som ako uteká dole schodmi.
"Už som tu oci." povedal rozospato a zívol si.
"Raňajky dostaneš až keď nakŕmiš Acea!" výhražne som zdvihol varechu, ale Damian sa len sa zasmial. Zliezol zo stoličky a vytiahol granule.
"Ace! Žranicaaa!" ako zakričal, už bolo počuť psie labky na podlahe. Pribehol a strčil svoju čiernu hlavu do misky. Damian dal jesť psovi tak môže už dostať aj on.
"Damian! Žranicaaa!" zakričal som a čakal dokiaľ pribehne môj syn. Sadol si za stôl a znechutene na mňa pozrel.
"Niekdy si aj zvykol zaštekať." podotkol som a dal mu jedlo s tanierom.
"Lenže to som mal desať, oci a teraz mám sedemnásť." podotkol zas on a tým naša ranná konverzácia skončila.

"Ďalšia červená to snáď nie je pravda." hundral som za volantom cestou do posilky.
"Dnes máš proste smolu. Čo ti poviem." zasmial sa Damian. V tom sa niekto vyrútil z vedľajšej uličky. Bol to purpurový Vayndor, ktorý šoféroval Joker. Damian sa s otvorenými očami díval za ružovou škvrnou, ktorá sa strácala na dialnici.
"Páni." vydýchol celý bez seba.

"Páni?" spýtal som sa. Čo je na tom úžasné.
"Oci prečo ti tak nemôžeš jazdiť, aspoň by sme nemuseli čakať na križovatkách." Pomaly som sa otočil na Damiana a neveril som čo práva povedal.
"Vieš kto šoféroval to auto?" spýtal som sa lebo som mal pocit, že mu stále nedochádza pár vecí.

"Hej viem Joker." povedal, "A prečo ti tak nešoféruješ?" stále sa pýtal.
"Pretože mňa už puberta prešla." povedal som naštvane a vyštartoval.
"Vieš o tom, že puberta s tým nič nemá spoločné." stále do mňa rýpal.
"Proste ja tak jazdiť nebudem." povedal som rázne a tým som skončil tému. Ale nebol by to Damian aby nerýpal ďalej.
"Ale keby, že jazdíš ako on tak by si nikdy nemeškal." povedal posmešne ale to ja už som zdvíhal ruku, že mu dám pohlavok. "Ale možno sa len vždy niekde ponáhľa, nie?" dodal rýchlo a tým so dal dole ruku. "Ale vždy," pokračoval Damian, "ma zaujímalo kde sa vždy ponáhľa?" Touto veto všetko zaklincoval a ja som buchol do volantu.

"Tak sa to spýtaj jeho dcéry chodíš s ňou predsa do školy." vyštekol som. Nikdy som nenávidel témy o tom psychopatovi.

"Jeho dcéry?" zakrútil hlavou a zasmial sa, "To by som sa radšej zabil ako s ňou nadviazal kontakt ." Dobrý chlapec pomyslel som si a sám pre seba sa usmial.

Otvoril som dvere od fitka a vošiel. Už nás tam čakal náš tréner
"Ahojky chlapci!" zakričal a pribehol k nám. Vždy som myslel, že je teplý. Má totálne veľkú ofinku a nosí legíny. On vždy vraví, že sú to úzke tepláky ale látku nezatají. Takže náš tréner je teploš.
"Ako sa mi dnes máte Bruce a Damian? Dobre ste sa mi vyspinkali?" povedal a dal ruky v bok. No nech mi nikto nehovorí, že nie je teplý.
"Dobre sa máme Enrico. A čo ty?" spýtal sa ho Damian a spustili konverzáciu. Ja som sa radšej šiel prezliecť a cvičiť.

Sadol som si do bufetu celý spotený a unavený a dal som si bagetu. Je to už moja tradícia. Vždy keď čakám na Damiana tak si dám mrazenú bagetu a pozerám ako Damian cvičí. Júúúj to boli časy keď ja som toľko cvičil. Trochu mi to aj chýba ale nevrátil by som to späť. Zase by som musel naháňať toho imbecila Jokera. Teraz mi je dobre. Mám firmu a mám hlavne syna. Toľko super vecí sme spolu zažili.
Dojedol som bagetu a zbadal Damiana ako sa baví s niekoľkými babami. Stáli okolo neho ako keby bol nejaký boh a on sa určite pred nimi vychvaľoval, a tie baby boli z neho paf. To balenie má určite zdedené odo mňa. Pousmial som sa a cez celú chodbu zakričal.
"Damian! Synček ide sa domoooov!" Damian celý stuhol a nasrane sa na mňa pozrel, len som sa zasmial a užíval si ten pocit, že som ho mohol strápniť. Odkedy prešiel do puberty tak sa navzájom doberáme a strápňujeme na verejnosti. Baby okolo Damiana vybuchli od smiechu a odišli od neho. Chudáčik, on tam len tak sám stál.
Sadli sme si do auta a Damian treskol dverami. Vedel som, že je nasratý. Len som sa zasmial a vážne povedal.
"Si v pohode?" spýtal som sa s vážnou tvárou ako sa len dalo, ale smiechu som nezabránil a vypustil ho. Damian len pomaly otočil Hlavou a vražedne sa na mňa pozrel.
"Prečo otec, prečo?" spýtal sa celý zničený a rozhodil rukami.
"Ja ani neviem," povedal som úprimne. "ale je mi ťa ľúto."
"Naozaj?" neveriacky sa spýtal.
"Ale nie, len si z teba robím srandu." vybuchol do ešte väčšieho smiechu. Damian celý očervenel od zlosti a nasrene si zapol pás. Ja som sa len ďalej smial.
"Otec choď už,lebo zmeškám školu." povedal medi zuby a ja som poslúchol, ale počas cesty som sa stále smial.

Vysadil som Damiana pred školou a išiel som do práce. Keďže každý vie, že som bol Batmanom tak som podľa toho pomenoval aj firmu. Batman's Consolidated. Originálny názov ja viem. V tej firme podnikám s technológiami. Rôzne antivírusi, softwary a tak. Vošiel som do mojej kancelárie a pozrel si papiere, ktoré boli položené na stole. Začal som v nich listovať a zistil som, že nejaká firma pod menom NajNábytok s.r.o. chce aby sme im naištalovali nejaké antivírusi do počítačov. Určite to bude nejaká béčková firma keď majú taký oničom názov. Zapol som počítač a nahodil ľudí, ktorý to pôjdu spraviť. Už som to šiel posielať keď som si spomenul, že do mojej chaty na vidieku by sa mi hodil nový nábytok a taký jednoduchý by som tam aj kúpil a možno mi dajú aj zľavu na nábytok. Rýchlo som vymazal mená a napísal tam svoje a meno jednej kolegyni. Posla som jej to a pustil sa do ďalšej práce, ktorá ma ešte čakala.
Všetko som spravil a postavil sa na odchod, keď ma zrazu napadlo, že by som si mohol zistiť kto je šéfom toho nábytkárskeho obchodu. Otvoril som internet a a napísal tam názov firmy. Hneď mi vyhľadalo ich stránku a pozrel som si čo ponúkajú. Musím uznať, že majú veľmi pekné veci. Hneď som si tam vybral niečo čo by sa mi hodilo. Začal som hľadať kontakty a mená majiteľa. Našiel som tam mená dvoch chlapíkov, ale nemali tam fotky. Jeden sa volal Floyd Lawton. To meno mi bolo veľmi povedomé, ale nikde som ho nevedel zaradiť, a ten druhý sa volal Jack King. Veľmi čudné meno. Otvoril som stránku, kde sú mená všetkých podnikateľov a zadal tam tieto mená. Vyhodilo mi to názov firmy takže som vedel, že som našiel dobre. Mali tam fotky, ale musel som ich najskôr stiahnuť. Klikol som na ikonu stiahnuť a pozrel sa koľko je hodín. Všimol som si, že mi píše Damian. Otvoril som správu.
Damian: Ahoj otec! Dnes príde Bella na večeru. Pls uvar niečo :D
Zhlboka som sa nadýchol a rozmýšľal čo im asi také spravím na večeru. Odložil som mobil a otočil sa na monitor. Skoro som dostal infarkt. Na celom monitore bol fotka Jokera. Nechápal som čo sa deje, až po chvíle mi to došlo. Joker je majiteľ tej firmy a jeho spolupracovník je... rýchlo som preklikol fotku a tam bola fotka Deadshota, preto mi bolo to meno povedomé. A potom som si to uvedomil, ja mám ísť do ich firmy a stretnúť sa s nimi. Rýchlo som chcel prepísať svoje meno, ale už sa to nedalo. Smutne som si pretrel tvár a vypol počítač. Na dnes bolo práce dosť.

Zaparkoval som na voľnom mieste a vošiel do supermarketu. Zobral som pár vecí a išiel platiť. Keď v tom som tam uvidel Jokera ako platí. Dnes mám naňho strašné šťastie alebo skôr nešťastie, ale prekvapilo ma, že platí svoj nákup, žeby sa zmenil. Zasmial som sa a otočil som sa. Nemal som chuť pozerať na jeho potetovanú tvár.

Otvoril som dvere a tam ma už čakal Ace. Pohladil som ho a vošiel do kuchyne. Zapol som si hudbu a začal variť. Rozhodol som sa pre cestoviny so syrovou omáčkou. Počas varenia som si začal spievať a snažil som sa tancovať. Musel som vyzerať veľmi komicky lebo keď som sa otočil uvidel som Damiana s Bellou ako sa na mne smejú. No skôr Bella sa smiala a Damian sa chcel v tej chvíli zabiť. Len som sa zasmial a vypol som hudbu.
"Dobre tancujete pán Wayne." povedala Bella a išla mi pomôcť s večerou.
"Ďakujem Bella." vypol som hruď a hrdo sa usmial. Bella sa zasmiala a sadli si už za prichystaný stôl. Je to veľmi milé dievča a mám ju aj rád. Vždy nám pomôže a má také čisté srdce. Divím sa, že v Gothame sú ešte taký ľudia a rodiny. Sadol som si k nim za stôl a dúfal, že takto to bude ešte dlho.

Tak druhá kapitola je na svete. Dostala som nápad, že by som prvé časti spravila z pohľadu niektorých hrdinov. Ako žijú a tak. Čo na to hovoríte? Má to zmysle alebo mám ďalšiu kapitolu napísať už z pohľadu Lucy a vojsť už do deje. Je to na vás.