46.Kapitola

2K 110 8
                                    

Pomaly som sa prebúdzala zo spánku so zatvorenými očami. V izbe pofukoval prijemne teplý vánok. Snažila som sa otvoriť oči no moje viečka boli odrazu tak ťažké. Snažila som sa rukami nahmatať vedľa seba či tu náhodou nie je Frederik. Chytila som sa akurát niečoho mokrého na plachte. Konečne som otvorila oči. Moja ruka bola od krvi , na plachte krv a aj na zemi pred posteľou. Poobzerala som sa okolo seba šokovane. Veď ja nie som u Frederika, toto je Jakova vila. Okamžite som sa postavila z postele a utekala som ho nájsť. Prešla som všetky izby na poschodí a nič. Keď som schadzala schody mala som zlý pocit. V kuchyni bol neskutočný neporiadok. Vošla som do obývačky a zbadala jeho telo na zemi. Pribehla som k nemu a hodila sa na zem hneď vedľa neho. Začala som plakať , slzy som nechala pomaly stekať na jeho bezvladne telo. Hodila som sa naňho , nemohla som sa už naňho pozerať tak som zatvorila oči a objala ho.
"Milujem ťa Jake"-zašepkala som mu do tváre. Odrazu sa nadychol a jeho tvár nabrala farbu. Zostala som ako zamrznutá , bola som v dostatočne veľkom šoku. Jeho oči sa otvorili a pozrel na mna. V momente som začala plakať. Tie jeho oči a jeho usmievavá tvár. Ale ako môže byt živý  po tom všetkom? Odrazu sa na mna vrhol a chytil mi tvár s jeho zakrvavenymi rukami. Pozeral na mna akoby mi chcel niečo povedať.
"Čo je láska? Čo mi chceš povedať?"-kričala som mu do tváre. Po jeho lícach začali stekať slzy a potom sa konečne ozval.
"Som živý"-zašepkal mi to tak potichu , že som ho ledva počula.

Neubližuj mi , už nevladzem !!!Where stories live. Discover now