24.Kapitola

2.1K 121 1
                                    

Z Frederikovho pohladu:
Cely deň na kráľovskom sneme a musel riešiť blbosti. Nevedel som sa poriadne sústrediť ,stále som myslel na to ako je Miranda zavretá v izbe sama alebo je niekde s Jakom. Nepáči sa mi ako s nou stále trávy čas a pchá sa jej do riti svojimi sladkými rečami. Musel som zaťať päste nad pomyslením , že by sa do neho zaľúbila.
Zo snemu som vyšiel okolo deviatej večer a hneď sa vybral domov. Išiel som tak rýchlo aby som ju prekvapil , že som prišiel skôr aby som ju mohol otravovať. Bavilo ma robiť jej zle, bola smiešna keď bola nahnevaná. Zastavil som na príjazdovej ceste a vystúpil. Stal som pred domom a rozmýšľal nad tým či pôjdem za nou alebo nie. Nakoniec som sa rozhodol , že sa nou prídem až niekedy neskoro večer keď bude spat. Ak bude hore tak sa asi neovládnem a znova skončím v nej. Vosiel som do domu a vybral sa na terasu. Na terase pri bazéne bol barový pult , tak som si nalial trocha wiskey. Vychutnával som si lahodnú tekutinu , prijemné ticho a krásnu tmu okolo mna. Toto som potreboval už dlho. Kráľovská rada na sneme do mna posledné mesiace strašne rýpu. Raz to bolo kôli problémom s výchovou mladých upírov , vraždy , chceli aby som sa oženil a keď sa to stalo teraz sú spokojný. Z jednej strany sú spokojný , že je konečne mier no sú nespokojný s Mirandov. Tvrdia , že nie je vhodná na kráľovnú , pretože sa veľmi vzpiera a je tvrdohlavá. Ale verím tomu , že ju to časom prejde a neurobí žiadnu hlúposť. Teraz odomna chcú aby som mal potomka ktorý bude následník trónu. Rýchlo som im odporučil nech si to vyhodia z hlavy, ublížil som jej už dosť no na toto určite nebude chcieť pristúpiť. Chcem aby si na mna zvykla a až potom môže byt dieťa.
Postavil som sa a začal sa vyzliekať. Dostal som chuť sa okúpať v bazéne. Keď som bol už len v boxerkách , podišiel som ku schodom do bazéna a pomaly do neho vstupoval.
Po 20 minútach plávania som vyšiel z bazéna a ľahol si na lehátko. Sledoval som oblohu plnú žiarivých hviezd. Po chvíli som chvíli som sa donútil postaviť a obliecť sa. Vošiel som dnu a mal namierené do mojej pracovni.
Keď som prechádzal okolo obývačky začul som krik viacerých ľudí. Netuším čo sa mohlo stať a ani veľmi sa mi nechcelo riešiť blbosti, no napriek tomu som vošiel do miestnosti. Keď som vošiel nastalo ticho, všetci sa otočili a pozerali vystrašeným pohľadom na mna. V strede obývačky stal Jake ktorý vyzeral byt najviac mimo , potom tam bola Karin, Elena s Denisom a Kristína s úškrnom na tvári.
"Čo sa stalo?!"-jemne som na nich zvýšil hlas. Všetci stali ticho a nikto sa neunúval ozvať. Vzdychol som si a sadol si do kresla.
"No Jake mohol by si už konečne povedať čo sa stalo!"-pozerala na Jake s úsmevom Kristína.
"Drž hubu ty piča!"-zakričal na ňu plny hnevu.
"Kľud! Vysvetluj ! Čo sa stalo?"-z ich správania som začínal mat aj ja nervy a vôbec sa mi to nepáčilo.
"Miranda je fuč!!! Zmyzlo mi auto takze pravdepodobne ušla na ňom! Prepáčte mi pane, bol som s nou chvíľu a potom odomna odišla. Nevedel som jej plány!"-Jake pobehoval po izbe hore-dole ako splašený so slzami v očiach. Bol tak vystresovaný ako ešte nikdy predtým. Chvíľu som sedel v kresle a spracúvaval informácie ktoré mi Jake povedal. Dostal som take nervy na ňu, že som sa postavil a rozkopal kreslo v ktorom som sedel.
"Bože mali ste na ňu dávať väčší pozor!!!! Teraz je moja manželka boh vie kde!" - rozkričal som sa na každého a dlaňami si zakryl tvar. Zhlboka som sa nádychol a konečne prehovoril kľudne.
"Nemôže byť ďaleko. Je to od nej tak milé , že sa snaží ujsť pred niekým , pred kým sa ujsť nedá! Jake! Zajtra skoro ráno ju pôjdeš hľadať a pomôže ti v tom Elena a Denis !"-zvýšil som na nich hlas a oni prikývli na súhlas. Rýchlo som odišiel z miestnosti s vybral sa do pracovne. Prehrabal som všetky šuflíky aby som našiel svoj adresár so všetkými kontaktmi ktoré mám. Našiel som to číslo ktoré som hľadal. Natukal som číslo do telefónu a vytočil.
Chvíľu to zvonili a potom to zdvihol.
"Áno?"-ozvalo sa.
"Ahoj Adam. To som ja Frederik. Potrebujem od teba pár vecí! Mohol by si zajtra prísť do môjho sídla? "-rozprával som rýchlo a snažil sa rozprávať čo najviac kľudne.
"Jasne Frederik pre teba čokoľvek. Tak zajtra ahoj!"- zložil hovor a ja som si vydýchol. Toľko nervov som v sebe mal naposledy keď mi zomreli rodičia. Vytiahol som plnú flašku vodky z pod stola , otvoril som ju , a začal ju piť....

Neubližuj mi , už nevladzem !!!Where stories live. Discover now