14.Kapitola

2.8K 128 1
                                    

"Ublížil ti veľmi včera večer?"
Nevedela som čo mu mám povedať ,bola som zmätená ale tuto otázku som očakávala.
"Áno , to je všetko čo ti poviem , nechcem o tom hovoriť"- zašepkala som mu.
"Chápem , prepáč. Už by sme sa mali pomaly vrátiť"-povedal a postavil sa z lavičky.
Chcela som sa postaviť no v momente sa mi vrátila moja bolesť. Od bolesti som skuvíňala a spadla na kolena. Jake ma hneď zdvihol zo zeme a zobral ma do náručia.
"Teraz mi už vážne povedz čo ti spravil !?"-zavrčal nahnevane. Zľakla som sa jeho pohladu, pripomínal mi Frederika , Jake si môjho vystrašeného pohladu všimol a zjemnil črty tvare.
"Znásilnil ma a ešte ma aj udrel "-hlas sa mi triasol a pozerala som mu do jeho krásnych oči.
Jeho tvar znova nabrala hnev a pučil ma v svojom objatí.
"Odnes ma do mojej izby prosím "-hlesla som a pozrela na neho. Prikyvol na súhlas a zobral ma na ruky. Niesol ma cez celu záhradu na rukách s takou ľahkosťou ako keby som vážila 10 kíl. Držala som sa ho pevne okolo krku ako opica a vdychovala jeho prijemne sladkú vôňu. Vošiel so mnou do hradu a vošiel do kuchyne. Položil ma na stoličku , otvoril chladničku a vytiahol ananásový džús.
"Musíš veľa piť a jesť!"-povedal s úsmevom a nalial mi džús do veľkého pohára. Nemala som chuť piť ani jesť , bolo mi tak zle že som si chcela len ľahnúť a spať.
"Nechcem to "- odsunula som od seba pohár.
Zamracil sa na mna a posunul mi ten pohár naspäť. Znova som ho odsunula a pozerala na neho. On ho znova pusunul ku mne , ja som sa začala smiať pretože mi to prišlo ako keby sme boli malé deti. Konečne po dvoch dňoch som sa úprimne zasmiala ale chyba mi Sara ,Sabrina a Sandra.
"Už si sa začala tak pekne usmievať a hneď ťa to prešlo. Čo sa stalo?"- spýtal sa a chytil mi ruku.
"Chýbajú mi kamošky , musia sa neskutočne báť o mna"- zložila som si ruky do lona a sklonila hlavu.
"Chápem ale vonku do sveta ľudí ťa môže zobrať jedine Frederik , aby mal istotu že neujdeš"- povedal a podal mi znova pohár.
"Takze sa vonku asi nikdy nedostanem"-nadýchla som sa a vypila pohár až do dna. Usmial sa na mna a znova ma zobral na ruky.
Prechádzali sme známou chodbou ktorá viedla do mojej izby , no keď sme boli pred dverami Jake zastavil a položil ma na zem.
"Budeš vládať chodiť?"-opýtal sa ma potichu čo mi bolo kúsok podozrivé.
"Hm no áno už mi je lepšie. Prečo šepkaš?"-založila som si ruky v bok a čakala na rozumnú odpoved.
"Uvidíš"-odpovedal s kamennou tvárou a otvoril dvere.
Vošla som dnu s pohľad mi padol na Frederika ktorý sa pozeral von oknom a telefonoval. Akonáhle si nás všimol zložil hovor a venoval mi úsmev.
"Tak tu si Mia"- usmieval sa ako kokot , podišiel ku mne a vtiahol ma do objatia. Hneď som sa z neho vytiahla a postavila sa bližšie ku Jakovi .
"Tak fajn , vidím že už bola kráľovna na prechádzke. Jake ďakujem , že si sa o ňu postaral a teraz už môžeš ísť a oznámiť každému že ešte pred spoločným obedom sa všetci spoznajú so svojou kráľovnou osobne!"-povedal chladne a pozoroval ako sa schovávam za Jakom.
"Ako si želáte pane."-odpovedal mu Jake rázne, podišiel k dverám , otvoril ich a pri odchode sa ešte raz pozrel na mna a odišiel. Keď odišiel nastalo ticho, veľmi nepríjemne ticho.
Frederik sa na mna cely čas pozeral , no po chvíli ho to prestalo baviť , prišiel ku mne ,chytil moju tvar do rúk a začal ma bozkávať. Odtláčala som sa od neho najväčšou silou aká vo mne bola s nádejou že sa mi podarí vytrhnúť sa z jeho zovretia sa mi po chvíli podarilo. Pozeral na mna nahnevane, bolo mi to úplne jedno, nezaslúži si odomna nič pekne za včerajšiu noc.
"Stále si sa nenaučila ako sa ma správať oddaná manželka?!"-zavrčal  mi do tvare.
Rozmýšľala som nad tým čo by som mu take hnusne povedala , no nechcem ďalšiu facku , tak som na neho začala usmievať.
Odrazu na mna vyskočil , začal ma ťahať za vlasy a následne ma šmaril o stenu. Ležala som na zemi a nevedela sa ani pohnúť. Zdvihol ma a hodil na posteľ. Bolela ma strašne hlava , musela som si ju poriadne udrieť.
"Obleč sa do niečoho elegantného! Musím ťa predstaviť mojim ľuďom."-zavelil mi .
Chvíľu trvalo kým som spracovala čo mi povedal a napokon som vstala. Otvorila som skriňu a prvé čo sa mi zdalo elegantne som si zobrala. Boli to čierne šaty do pol stehien dlhé s malým výstrihom. Už som sa chcela ísť obliecť , no cítila som Frederikove oči ako skúmajú každý jeden môj pohyb.
"Môžeš ísť preč ? Chcem si to obliecť."-niekedy niečo rýchlo vypustím z úst bez toho aby som si to premyslela. Začal sa smiať a kývať hlavou na znak nesúhlasu.
"Nikam nejdem! Si moja žena a za ďalšie už som ťa videl nahú , takze sa rýchlo obliekaj!"
Vyzliekla som si rýchlim pohybom  oblečenie a ešte rýchlejším  som si obliekla tie šaty , aby som bola čo najkratšie v spodnom prádle pred ním. Na nohy som si obula obyčajne čierne lodičky a otočila sa k Frederikovy , ktorý stal oprety o dvere.
"Fajn môžeme ísť "-usmial sa s otvoril mi dvere.
Keď som vyšla na chodbu zmocnil sa ma strach. Čo ak tu budú ešte horší upíri ako je Frederik?

Neubližuj mi , už nevladzem !!!Where stories live. Discover now