33.Kapitola

2K 104 1
                                    

Pozerala som s veľkým strachom do jeho čiernych očí. Jake bol otočený ku mne no z môjho pohladu usúdil , že za ním musí stať jedine Frederik. Jake sa okamžite otočil a postavil sa predomna aby mi Frederik nemohol ublížiť. 
"Pozrime sa na zradcu. Uniesol si moju ženu? Môj majetok!!!? Myslel si si že ťa nenájdem?!"-počula som ako sa pomaly približuje. Slzy mi začali stekať a moje celé telo skamenelo. Odrazu sa v miestnosti objavili dvaja neznámi muži.
"Obkľúčili nás. Nemáme šancu Jake."-zašepkal som roztrasenym hlasom jemu do ucha.
"Nezaslúžiš si ju ! Pokým budem žiť , viac jej už neublížiš!"-zakričal Jake a tý dvaja chlapi sa začali smiať. Frederika a jeho reakciu som nemohla vidieť pretože mi zavadzali Jakove široké ramena.
"Ale čo? Tak to potom dlho žiť nebudeš!"-odfrkol Frederik s úškrnom. Chvíli mi trvalo kým som pochopila čo tým myslel ''dlho žiť nebudeš'', on ho chce zabiť! V momente som sa postavila pred Jaka. Stretla som sa s jeho očami, keď ma zbadal jeho pohľad sa zjemnil. Odrazu na nás skočili tý dvaja. Jeden z nich ma chytil za zápästia a pritlačil k sebe. Nevedela som sa ani pohnúť no keď som započula silne buchnutie , otočila som hlavu a zbadala Jaka ležiaceho na zemi. Z nosa mu začala vytekať krv a Frederik sa k nemu začal približovať. Trhala som so sebou do strany na stranu a kričala po Frederikovi nech ho nechá na pokoji.
"Zaplatíš mi za všetko ty odporný zradca!"-stal nad ním Frederik a kričal mu do tváre. Jake ho prepaloval pohľadom , Frederik sa nasral a veľkou silou ho kopol do brucha. Jake vykríkol od bolesti , po chvíle otvoril oči a pozeral na mna. Začala som plakať , bola som bezmocná. Nemohla som sa ani pohnúť aj keď som ho buchala , kopala a nadávala aj tak to s ním nič nerobilo. Frederik si všimol ako Jake pozerá mojim smerom. Prudko sa ku mne otočil a začal sa nebezpečne približovať. Neznámi muž ktorý ma držal uvolnil zovretie a odstúpil. Podišiel ku mne a strelil mi takú silnú facku , že som hneď dopadla na zem. Obaja sme ležali na zemi a pozerali na seba so slzami v očiach. Jedine pred Frederikom som nedokázala ujsť,odporovať mu, nadávať mu pretože vo mne vyvolával obrovský strach. Moje ľavé líce ma neskutočne štípalo a zahmlelo sa mi pred očami. Predomnou bola tma. Počula som len krik , buchnutie a znova krik.
Prosím Mia preber sa ! -kričalo na mna moje podvedomie. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila oči. Videla som Jaka ako ho držia tý dvaja pritisnuteho k stene a jeho tvar bola cela od krvy. Frederik sa na ňom strašne zabával , cely čas sa smial a potom mu znova vrazil. Prinútila som svoje telo aby sa postavilo. Keď som to dokázala všetka pozornosť padla na mna.
"Kráľovna sa nám prebrala. Chceš sa pozerať ako tvoj milovaný zomrie?"-nahodil neskutočne odporný úsmev.
"To neurobíš ty psychopat! Nikdy ti nebudem patriť! Navždy budem jeho a ty s tým nič nespravíš pretože ho milujem!!!"-skrikla som , neviem kde sa vo mne zobrala taká veľká odvaha. Nevedela som sa ovládať , bolo vo mne neskutočne veľa adrenalínu a preto som skočila na Frederika a dala mu facku. Stačila sekunda a Frederik ma spacifikoval. Presunul si ma pred seba , ruky mal obtočené okolo môjho tela a začal sa smiať.
"Teraz sa môžeš dokonale pozerať na jeho smrť. A aby si vedel Jake vďaka tebe bude prežívať hrozne veci každý jeden vyjebaný deň! "-znova sa zasmial a Jake začal hlasno kričať. Jeden chlap sa presunul pred neho a druhý ho držal zozadu za ruky. Jake bom už tak unavený , že sa nevládal hýbať. Kričal , no krik mu nepomohol. Pozerala som do jeho žiarivých modrých očí a modlila sa nech je to len sen. Nemôže zomrieť moja jediná láska! Keď muž ktorý bol pred Jakom vytiahol nožík začala som panikáriť. Snažila som sa dostať z Frederikovho zovretia, no proti jeho silným rukám som nemala šancu. Nemohla som sa na to pozerať ,rukami som si zakryla oči a začala plakať. Odrazu som započula hlasný výkrik , za žiadnu cenu som sa nechcela pozrieť ako strašne trpí no Frederik mi chytil ruky a dal mi ich preč z tváre. Jake mal zapichnutý nožík v bruchu a začala mu vytekať krv. Mala som chuť vracať nie z krvy ale z tých bezcitnych príšer ktoré to dokázali urobiť. Kričala som ako šialena a slzy mi stekali po líci. Vytiahol z neho nožík a znova ho bodol už na iné miesto. Jake už nevydal ani hlásku, celý čas sa pozeral do mojich očí a plakal. Slzy mu stekali po tvári tak ako mne. Podlamovali sa mi kolena keď z neho znova vytiahol nôž a opäť ho bodol.
"Už to dokonči!"-skríkol Frederik. Po chvíľu z neho ten chlap vytiahol nôž a zapichol mu ho do srdca. Druhý chlap ktorý Jaka cely čas držali ho teraz pustil a Jakove telo padlo na zem. Frederik ma konečne pustil a ja som sa hodila na zem k nemu. Moje slzy dopadali na jeho bezchybnú tvár.
"Jake nie prosím! Nech je to len zlý sen. Milujem ťa."-šepkala som mu do tváre a slzy neprestavali tiecť. Vytiahla som z neho nožík a poriadne objala jeho mŕtve telo. Odrazu som zacítila ako ma niekto ťahá zo zeme a kričí. Bolo mi jedno kto to bol, čo kričal a čo išiel so mnou spraviť. Myšlienkami som bola pri Jakovi. Ľutujem , že som ho do toho zatiahla. Osoba ktorá ma od neho odtiahla ma postavila na nohy a ja som sa mohla konečne pozrieť vrahovi do očí. Niekoho tak podporného som ešte nevidela. Nahromadila sa vo mne taká zlosť , že som to nevydržala a začala do neho boxovať mojimi malými päsťami. Frederik si ma ľahkým pohybom prehodil cez rameno , otočil sa k dverám a dal sa na cestu. Už som sa nebránila , vzdala som to, vzal mi všetko cenné!  Moju slobodu, moje panenstvo , môj domov, moju rodinu, moje kamarátky a moju lásku! Posledný krát som sa pozrela na Jakové bezvládne telo a nechala slzy stekať po tvári.

Neubližuj mi , už nevladzem !!!Where stories live. Discover now