Neubližuj mi , už nevladzem !!!

2.Kapitola

Celú noc som sa prehadzovala zo strany na stranu. Rozmýšľala som nad rôznymi vecami a to mi nedovolilo zaspať. Bolo 5:10 a na 6:15 mi zvoní budík. Premohla som svoje lenivé telo a vstala som z postele. Vyšla som na balkón, sadla si do kresla a vychutnávala som si pohľad na prírodu a na neďaleké veľké vily. Pomaly som vdychovala ranný čerstvý vzduch a rozmýšľala nad tým , že v noci som ani nepočula kedy prišli rodičia z roboty. Z môjho rozmýšľania má vytrhol hlučný hlas budíka z izby. Rýchlo som ho vypla a vybrala sa do sprchy. Pod teplými kvapkami vody som sa cela uvoľnila a únava zo mňa opadla. Vypla som sprchu , umyla som si zuby , namaľovala si svoje veľké smaragdovo zelené oči a namierila som si to do šatníka. Zobrala som si na seba tie nové lodičky zo Zari a zlato-čierne elegantne šaty od Gucciho. Väčšinou sa až tak elegantne neobliekam ale keď mám chuť na eleganciu tak musí byt poriadna. Do ruky som zobrala listovú kabelku do ktorej som nahádzala malý zošit, pero, rúž, zrkadielko a hlavne mobil.
Prišla som do kuchyne a pohľad mi padol na mojich rodičov ako si spokojne pili kávu pri stole. Na stole bolo plno papierov , ktoré predpokladám , že sú z roboty. Akonáhle ma mama uvidela odsunula papiere a venovala mi úsmev. Otec sa ani nepohol, popíjal si kávičku a pozeral do papierov. S jemným povzdychnutím som si sadla na barovú stoličku.
"Srdiečko moje, no čo vyspinkaná? Tešíš sa do školy?"- pýtala sa má mama s úsmevom.
Kiežby som jej mohla povedať že nech si tie otázky strčí niekam lebo som na toto naozaj nemala náladu.
"Mami neteším sa , ale chvála bohu je to už len posledný ročník a odídem preč"- snažila som sa nahodit ten najkrajší úsmev aký sa len dal. Mama sa na mňa zamračila a odpila si z kávy.
"Neboj sa dcérka tento posledný rok ti zbehne veľmi rýchlo."-povedal kúsok smutne otec. "Nepôjdeme zajtra niekam spoločne oslaviť moje narodeniny?"-pozrela som nadšene na mamu a potom na otca , ktorý sa na mňa ani nepozrel. Toto ma ranilo zo všetkého najviac.   "Miláčik to ti nevieme naisto sľúbiť. Veď oslavuješ 19 rokov a určite si taký deň nechceš pokaziť tým , že budeš s rodičmi. Choď to osláviť s kamarátmi , ja s tvojím otcom to chápeme."-mama sa na mňa usmievala a snažila sa ma upokojiť jej nezmyselnými rečami. Tak toto som mohla čakať a aj som to čakala. Vyskúšala som či sa zmenili ich priority , no znova som pocítila iba sklamanie. Len som smutne prikývla a pozrela sa na hodinky . 7:30 bože môj !! "Musím sa ponáhľať , ahojte a ľúbim vás !"- povedala som rýchlosťou svetla , zobrala som si jablko a rýchlo som utekala do auta. "Aj my ťa ľúbime!"-počula som otcov hlas , ktorý ma dosť prekvapil. ----Za 10 minút som bola pred školou. Vôbec som sa nečudovala ,že som prišla tak rýchlo, pretože som šialený vodič a vôbec som sa nemusela tak ponáhľať. Všimla som si, že už pred školou stoja nervózny prváci , boja sa čo ich bude 4 roky na tejto škole čakať. No úprimne nechcela by som byť na ich mieste. Očami som hľadala aspoň jednu z mojich kamarátok, no nikde som ich nevidela. Vykročila som ku škole a začala som sa zdraviť učiteľom ,spolužiakom no v podstate celej škole až na tých prvákov, ktorý si má len obzerali. Na nich som hodila výsmešný úsmev a vošla do školy. Pri skrinkách som si všimla Sáru ako sa baví s našou triednou. Hneď som sa za ňou vybrala rýchlim krokom. Keď som bola skoro pri nej všimla si ma a venovala mi úsmev.

"Wau Mia vyzeráš úžasne!"- skríkla Sara.
Od nej by som takú reakciu nečakala.
"Ďakujem , ale ani ty nevyzeráš zle. Si krásna." - obzerala som si ju dôkladne. Obtiahnuté červene šaty a na nohách krásne zlate lodičky. Mali sme skoro rovnaký štýl až na to, že ona stále chodí elegantne oblečenáa ja mám väčšinou na háku a oblečiem si na seba to na čo mám v tej chvíli náladu.
"Pozri na tých prvákov , rok od roku sú škaredší a taký divný. Nemám pravdu?" - začala som sa smiať ,pretože to bola krutá realita.
"Máš pravdu, vyzerajú hrozne. Chvála bohu za rok odtiaľ vypadneme. Inak kde sú tie dve ?"-opýtala sa má so smiechom. Rozhliadla som sa okolo seba a mykla plecami.
"Pravdepodobne na školskom dvore kde bude mat naša riaditeľka další nudný príhovor"-povedala som otrávene a vybrali sme sa so smiechom na cestu.
Našli sme našu triednu a celu našu triedu a medzi nimi aj Sabrinu a Sandru. Sadli sme si teda k ním a čakali kedy príde riaditeľka.
Riaditeľka prišla jasne že o 20 minút neskôr ako mala prísť, toto nám robí každý rok učite naschvál. Vypočuli sme si jej hodinový monológ o tom aká je naša škola super a ako veľmi víta prvákov. Och bože samé prijebané reči , ktoré nikoho aj tak nezaujímajú. Vôbec ju to netrápi , tá si večne pije pálenku v riaditeľni aj so zástupcom. Keď skončila všetci sme išli do školy a do svojej triedy. Počas cesty na nás skočila Veronika. Strašne otravná piča ktorá si o sebe mysli strašne veľa.
"Ahojte ako sa máte? Už ste počuli o tom že má k nám prísť niekto nový? Nejaký veľmi sexy chalan , no nie je to super?" - začala vrieskať na celu chodbu a skala na mieste. Čistý retardovaný človek. Každý sa na nás pozeral a niečo si šepkali. Vôbec sa mi nepáčilo to , že tu má prísť niekto nový.
"Nás žiaden tvoj sexy chalan nezaujíma , nech si kľudne dôjde a čo? Myslíš že by ťa nebodaj chcel? Prosím ťa keď ťa zbadá a bude počuť tvoj afektovaný smiech tak utečie! " - zakričala jej to Sabrina do tváre. Veronika a jej reakcia bola vážne divná, začala sa smiať , potom sa na ňu zamračila a odišla do triedy. No my a ostatný ľudia okolo nás na chodbe ktorí to počuli sa začali smiať.
Vošli sme do triedy ako posledné , páčilo sa mi ako nám vždy nechajú posledné 4 lavice v strednom rade voľne lebo vedia že to je naše miesto. Sadla som si do predposlednej lavice so Sabrinou a za nami sedeli Sandra a Sara. Rozmýšľala som nad tým novým chlapcom. Veronika sedí sama takže ho pravdepodobne dá triedna sedieť k nej. Už teraz som ho ľutovala že bude musieť byt pri tej krave. Čo bolo ešte horšie je to , že ona sedela pred nami.Z môjho myslenia ma vytrhla triedna ktorá vošla do triedy a svojim piskľavým hlasom začala kričať ako je veľmi rada , že nás vidí a že má pre nás prekvapenie. Všetci sme si vedeli domyslieť ,že čo to za prekvapenie bude. Všetky dievčatá v triede sa začali nervózne vrtieť, začali už dokonca stávky že ktorá ho zbalí prvá a my sme sa z toho len smiali.
" Sú tak mimo z nejakého nagelovaneho chlapca ktorý príde? Veď to je choré !"-skonštatovala som a pozrela som na moje kamarátky. Tiež vyzerali nervózne. Nikto z nás tu nechce debila aby nám ničil kolektív.
"Musím povedať že ja som veľmi zvedavá ako bude vyzerať . "- povedala Sandra a začala sa červenať. Ja som sa nad tým len zasmiala a začala som premýšľať čo budeme robiť na moje narodeniny.
Chcela som ísť niečo povedať Sabrine no v tom sa otvorili dvere. Do triedy vošiel celkom pohľadný a nádherný chalan!!!!