Neubližuj mi , už nevladzem !!!

45.Kapitola

Zobudila som sa s veľkou bolesťou v bruchu a hlavy. Poobzerala som sa okolo seba. Biela izba , hnusný smrad a hrozná posteľ. Bola som v nemocničných šatách to znamená , že ma už vyšetrili. Odrazu do izby vošiel chlap v bielom. Určite doktor. Škoda , že to všetko nie je len sen.
"Ako sa cítite slečna?"-opýtal sa ma s hrejivým úsmevom a podišiel ku mne.
"Kúsok lepšie ale brucho ma boli stále. Neviete kde je môj manžel?"-pomaly som sa posadila a on sa na mna stále usmieval.
"Frederik? Išiel si kúpiť ďalšiu  kávu. Pošlem ho za vami. "-posledný krát sa na mna usmial a odišiel. Zaujimalo by ma ako dlho som spala. Vonku je tma to znamená že som prespala polku dňa. Frederik bol tu pri mne cely čas? Je ako vymenený. Dvere do izby sa znova otvorili. Frederik si sadol na stoličku vedľa mojej posteli.
"Ahoj ako sa máš? Doniesol som ti vodu."-na stôl mi položil veľkú fľašu čistej vody.
"Ďakujem , už mi je lepšie"-zobrala som flašku a napila sa z nej.
"To som vážne prespala polku dňa ? "-zasmiala som sa a Frederik so mnou. Nezvyčajne.
"Áno bol som tu cely čas pri tebe. Musela si mať veľké bolesti."-jeho tvár zosmutnela, ako keby sa o mna staral.
"Vieš čo mi bolo?"-opytala som sa základnú otázku. Začal sa na mna usmievať a mne to hneď prišlo podozrivé. Jeho a doktorov podozrivý úsmev mi zdvihal žalúdok.
"Nebodaj umieram ,že sa tak usmievaš ?"-som mu vďačná za to , že sa o mna teraz postaral no nemám dôvod byt k nemu milá. Ubližuje mi od kedy sme sa stretli. Na moju otázku sa zachmuril a pokrutil hlavou.
"Nie neumieraš. Je to skôr dobrá správa. Si tehotná."- prisunul sa ku mne bližšie a chytil ma za ruky. Ja som ostala zamrznutá. Chvilu mi trvalo kým som spracovala tuto úžasnú správu. Ja? Tehotná s ním? Moja najhoršia nočná mora sa stala skutočnosťou. Mala som chuť utiecť a potom skočiť pod auto.
"Nie!  Frederik ja to nechcem."-hlas sa mi triasol a Frederik sa tváril šokované.
"Nehovor hlúposti je to dar. Opováž sa si nejako ublížiť. "-znova mi začal rozkazovať. Prekrúcala som očami ako sa len dalo. On je vážne kokot.
"Si normálny? Toto nie je dar. Dar by to bol kebyže som nebola znásilnená."-začala som plakať. Otočila som sa na druhu stranu , aby som sa nemusela pozerať na človeka ktorý mi to spôsobil. Frederik sa posadil na kraj postele a začal mi hladkať chrbát.
"Od teraz sa o teba budem starať. Budem kľudnejší. Sľubujem. Teraz vstaň a obleč sa , môžeme ísť domov."-odkryl ma a pomohol mi postaviť sa. Obliekla som si naspäť šaty a s obutím mi pomohol Frederik. Celu cestu z izby k autu som sa podopierala o Frederika, išiel so mnou veľmi pomaly. Posadil ma do auta , zapol mi pas , nasadol a mohli sme ísť naspäť do toho hnusneho hradu. Celú cestu som rozmýšľala nad tým dieťaťom. Nikdy som nechcela byt nasilu tehotná s niekym koho neznášam. Niekto kto mi toľko krát ublížil a potom sa tvári akoby sa nič nestalo. Nechcem aby moje dieťa malo za otca takého idiota, nechcem aby žilo v tom hrade s tými upírmi. Budem to dieťa milovať no keď sa na neho pozriem uvidím v ňom Frederika. Túžim mať dieťa s Jakom , to sa mi už nikdy nesplní.
Celú cestu sme boli ticho. Ja som bola pohltená mojími  myšlienkami a Frederik sa usmieval ako debil. Toto ma dostalo úplne na dno. Pozerala som von oknom a sledovala prírodu okolo nás. Keď sme prišli k hradu , Frederik rýchlo vystúpil a utekal mi otvoriť dvere. Odopla som si pás a chytila sa Frederika. Vystúpila som z Frederikoveho auta a poobzerala sa okolo seba. Ostala som stáť na mieste. Pred hradom parkovalo Jakove auto. Pustila som sa Frederika a urobila pár krokov k autu.
"To je jeho auto?"-ukázala som na auto prstom a otočila sa na Frederika. Frederik na mna pozeral veľmi vystrašene.
"Miranda tam žiadne auto nie je."-pomaly sa ku mne začal približovať.
"Ako že nie je? Ja ho vidím! To je Jakove auto! On je tu?"-začala som kričať a rozbehla som sa za jeho autom.
"Miranda!"- Frederik sa behom sekundy objavil predomnou a zastavil ma.
"Frederik nechaj ma!"-odstrčila som ho od seba a išla ďalej. To auto tam už odrazu nebolo. Nechápem.
"Frederik to auto tu už nie je. Ako to je možné? Stal sa zo mna blázon ?!"-nohy sa mi podlomili a ja som dopadla na kolena. Frederik ma zobral na ruky bez jediného slova. Omotala som svoje ruky okolo jeho krku. Moje  slzy dopadali na moje šaty. Frederik ma odniesol až do postele a začal mi vyzliekať šaty.
"Čo to robíš?"-začala som sa brániť .
"Chcem ťa prezliecť do niečoho pohodlného. Môžem?"-stál nadomnou a čakal na moju odpoved. Prikývla som mu na súhlas a on sa na mna usmial. Podišiel ku skrini , otvoril ju a chvíľu sa v nej prehraboval. Vybral mi jeho veľké čierne tričko s krátkym rukávom. Posadila som sa na posteľ aby mi mohol rozopnúť šaty. Pomaly ich zo mna dal dole a obliekol mi to jeho tričko , ktoré mi bolo skoro po kolena dlhé. Ľahla som si do postele a prikrila sa perinou.
"Musíš sa teraz dobre stravovať a piť veľa vody. Preto ti bolo tak zle , pretože si skoro nič nejedla a malo si pila. Teraz oddychuj. Donesiem ti večeru."-pohladkal ma po vlasoch a odišiel z izby. Neviem už čo si mám o tom všetkom myslieť. Začínam mať halucinácie. Vôbec sa mi nechcelo spať , vstala som z postele a vybrala sa do kúpeľni. Napustila som si vaňu. Pomaly som do nej vošla a hneď som sa cítila uvoľnenejšia. Začali sa mi vybavovať spomienky na Jaka. Naše spoločne chvíle , náš smiech , naše milovanie. Môj pohľad padol na žiletky položené na kraji vani. Zobrala som jednu do ruky a váhala som či to mám urobiť. Poriadne som sa nadýchla a priložila žiletku k môjmu zápästiu. Prvý krát som potiahla veľmi opatrne a zápästie ma začalo jemne štípať , druhý krát som potiahla už silnejšie. Pocítila som úľavu vo svojom vnútri. Štípalo to ako sviňa, no účel to splnilo. Krv pomaly vytekala z môjho zápästia. Opatrne som sa cela oprela o vaňu a oddychovala. Všetka vnútorná bolesť je preč. Po chvíli som si uvedomila , že by som mala zastaviť krvácanie. Vyšla som z vani , omotala som okolo seba uterák a pustila sa do hľadania lekárničky. Našla som ju v úplne dolnom šufliku. Rýchlo som si zápästie obviazala obväzom. Umyla som časť vani kde bola krv , potom som vypustila vodu a oplachla žiletku. Vrátila som sa do izby a nasmerovala som si to rovno ku skrini. Musím si dať niečo s dlhým rukávom aby si to Frederik nevšimol. Prehadzovala som sa medzi svojimi vecami a nič ma nezaujalo. Otvorila som Frederikovú časť a prvé čo mi padlo do oka bola krásna čierno-biela kockovaná košeľa. Rýchlo som si ju obliekla. Bola taká príjemná a pekná , nechápem prečo ju Frederik nenosí. Vaňa ma tak vyčerpala , že som si išla ľahnúť do postele. Poriadne som sa zababušila a snažila sa mysliet na niečo pozitívne aby som mala kľudný spánok. Pár minút som rozmýšľala nad blbostami a potom sa mi oči začali pomaly zatvárať. Nakoniec som sa nechala pohltiť spánkom.