It was my decision

27. časť.

Síce neboli splnené podmienky, ale aj tak vám sem pridávam časť, príjemné čítanie. :)

Z pohľadu Tiffany

„Prestaň Justin..“ zúfalo som ho prosila, no on stále neprestával, práve naopak, svoje dotyky ešte viac zintenzívnil. 

„Viem, .. že.. to.. chceš.. aj.. ty..“ medzi každým slovom mi bozkával krk. Za iných okolností by mi jeho bozky a dotyky boli príjemné, práve teraz sa mi však doslova hnusil.

„Nechcem!“ zakričala som, no zlomil sa mi hlas a rozvzlykala som sa.

„Neklam..“ zašiel mi pod tričko a jeho ruky hneď vyhľadali moje prsia. Striasla som sa, keď ich začal stláčať vo svojich dlaniach.

„Prosím Justin, prestaň,“ Šepkala som, a tak by som sa nedivila, keby ma nepočul. „prosím.“ Dodala som a nanovo sa rozplakala. Justin to musí mať v hlave pomotané poriadne, nakoľko sám nevie čo chce. Milujem ho, ale zároveň sa ho bojím. Nikdy neviem čo mám očakávať, napríklad ako teraz.

„Veď si len užijeme..“ rozprával pomedzi bozky a mne sa stále viac obracal žalúdok. Jednu ruku premiestnil na môj zadok, tú druhú mal stále pod tričkom a jeho ústa boli zamestnané mojim krkom. Ja som však nepociťovala žiadne vzrušenie či radosť, práve naopak, jediné čo som cítila bol odpor a bolesť.

„Prosím!“ zakričala som z celých síl, on neprestával.

„Hnusíš sa mi!!!“ pozbierala som svoje posledné sily a snažila sa ho od seba odstrčiť, avšak márne.

„Povedz to ešte raz!“ konečne sa odo mňa na malú chvíľu odtiahol a s nenávisťou sa pozrel hlboko do mojich očí.

„Hnusíš sa mi!“ spravila som tak ako chcel, aby mu niečo nebolo náhodou ľúto. V tom na mojom líci pristála facka a ja som sa inštinktívne chytila za udreté miesto.

„Povedz to znova!“ chce sa hrať?

„Hnusíš sa mi, chápeš?!“ urobila som prestávku. „Hnusíš. Sa. Mi!“ na každé slovo som kládla čo najväčší dôraz a všade spravila dostatočnú pauzu. Nestihla som sa ani poriadne nadýchnuť a Justinova horúca dlaň si opäť našla svoje miesto na mojom líci. Tentoraz ma však udrel takou silou, že som skončila na zemi. Obe dlane som si priložila k tvári a snažila sa zahnať pocit na krik. Keď sa mi to po pár sekundách podarilo, pomaly som otočila hlavu jeho smerom a prepaľovala ho pohľadom. Keby pohľady zabíjali, Justin je mŕtvy už niekoľko stokrát.

„Postav sa!“ nepatrne som zavrtela hlavou, keď ma celou silou schmatol za lakeť a pritlačil na stenu za nami. Jeho predtým pomerne jemné dotyky, sa premenili na doslova dravé. Strhával zo mňa oblečenie čo najrýchlejšie ako sa mu to podarilo, a keď zo mňa strhol posledný kúsok látky, celou silou ma zvalil na posteľ vedľa.  Nekontrolovateľne som hádzala so svojim telom do všetkých strán, len aby som sa akosi oddialila od toho čo ma práve čaká. Slzy sa z mojich očí valili nekontrolovateľnou rýchlosťou a smerovali až k perám, kde sa postupne rozplynuli.

Justin sa neobťažoval zbytočnými vecami, ktoré by mu mohli skomplikovať jeho plány a tak si rýchlo stiahol nohavice zarovno s boxerkami k členkom a nemilosrdne do mňa vnikol celou dĺžkou. Od náhlej bolesti som vykríkla a prehla v chrbte. Justin do mňa vnikal rýchlo, nemilosrdne a bez akýchkoľvek citov. Ja som neprestávala plakať, naopak, plačom som sa priam zadúšala.

„No tak. Povedz to!“ povedal nadržaným a zadychčaným hlasom.

„Zakrič moje meno zlato!“ opäť prirazil a jeho ruky si  opäť našli cestu k mojim prsiam.