It was my decision

14. časť

Z pohľadu Justina

Ráno som sa zobudil na zvonenie môjho mobilu. Šok nastal, keď som sa prebudil nahý, nie vo svojej posteli. Posadil som sa na posteli a automaticky som sa otočil vedľa seba, kde ležala ona. Tak toto bol ešte väčší šok!

Do riti!

Netušil som kde to som, túto izbu som nepoznal. Nebol som vo svojom dome a v posteli, ktorá taktiež nebola moja, ležala nahá Olivia, moja bývala. Nemôžem uveriť, že som sa vyspal s mojou bývalou, po tom ako sme sa rozišli som sám sebe prisahal, že sa s ňou už nikdy nestretnem, a už vôbec nie nevyspím.

Stál som v škole pri svojej skrinke, z ktorej som si vyberal učebnice na ďalšiu hodinu. Chystal som sa skrinku zavrieť, keď som zrazu pocítil niekoho ruky na mojich ramenách. Domnieval som sa, že je to Olivia a tak som sa automaticky usmial. Ľavou rukou mi prikryla oči a tou pravou si ma otočila tvárou k nej tak, že ma oprela o skrinku vedľa tej mojej. Usmieval som sa ako slniečko. Zrazu svoje pery priložila na moje, čím ich spojila v jedny. Usmial som sa jej na perách a jazykom sa jej prebojoval do úst. Cítil som, že si to užíva ako keby ma bozkávala prvýkrát. Zrazu sa dvere mojej skrinky zabuchli a ja som sa automaticky odtiahol.

„Takže takto ma miluješ Bieber?!“ počul som hlas Olivie. Počkať. Takže práve teraz som sa nebozkával s mojim dievčaťom?! Pozrel som sa pred seba, kde som videl stáť Natashu ako sa škodoradostne usmieva. Natasha je najlepšia kamarátka Olivie.

„Olivia, ja. Myslel som si, že si to ty.“ Začul som jej smiech, ktorý bol ako inak, plný irónie.

„Ooo, žeby zo mňa zrazu bola čiernovláska?!“ hovorila ironicky a pritom rozhadzovala rukami.

„Ako som mal sakra vedieť, že to nie si ty, keď tuto táto suka mi zakryla oči?!“ vyštekol som na ňu.

„Nezaujíma ma to! Je koniec Justin!“ pozrel som sa na ňu ako na zjavenie.

„Prosím zopakuj to, čo si povedala. Domnievam sa, že som ťa nepočul.“ Nahol som sa k nej bližšie, aby som počul lepšie, aj keď dobre viem čo povedala.

„Že je koniec Bieber!! Si rovnaký ako tvoj otec! Vidím, že jeho „výchova“ na tebe zanechala značné následky. Skôr či neskôr budeš presne taký istý ako je on! Je to len otázka času Justin! Už teraz máš jeho črty čo sa týka správania! Ešte by si mi nejako ublížil. Chcela som to ukončiť už dávno, teraz si mi dal na to dôvod. Toto je náš koniec Justin.“ Nad jej dlhým monológom som len sťažka predýchaval. Vraj som rovnaký ako to zviera, alebo rovnaký budem?! Za iných okolností by som o ňu ďalej bojoval, no po tom čo vypustila z huby som o ňu stratil záujem.

„Vieš čo?“ usmial som sa. Samozrejme, že ten úsmev bol falošný. „Zbohom.“ Sykol som jej do tváre a odkráčal preč. Počul som ako hovorí Natashi, že toto znamená aj koniec pre ich kamarátstvo. Pokrútil som nad tým hlavou a ďalej kráčal po chodbe školy, kde som kopol do všetkého, do čoho sa kopnúť dalo.

Nad tou spomienkou som len pohoršene pokrútil hlavou. Ako som si včera mohol nevšimnúť, že je to Olivia?! To som bol na tom fakt až tak zle?! Iné vysvetlenie preto nenachádzam.

Toto si posral Justin. Neříkej.

„Dobré ránko.“ Z myšlienok ma vytrhol jej otravný hlas. Pozrel som sa na ňu s odporom v očiach, ona sa však usmievala ako taká krava a naťahovala sa.

„Neozývaj sa ku mne!“ vyštekol som na ňu a prebodol ju pohľadom, ktorý som hneď odvrátil. Radšej.

„Ooo, prečo sa hneváš?“ aj keď som ju nevidel, vedel som, že práve spravila jeden z tých jej smutných ksichtov.