Mafia

62. Kapitola

Pohľad Angely:
"Ach pre Boha." Zakňučala som, keď som otvorila oči. Ruka mi vystrelila k hlave odkiaľ sa šírila prenikavá bolesť. Vratké stolčeky sú zlo. Musela som stratiť rovnováhu, keď som videla tú fotku. 
"Angela, nechceš sa ísť navečerať. Veď vieš. Aby si...čo robíš na zemi pre Kristove rany?!" Emma ku mne pribehla a pomáhala mi vstať. Fotku spoločne so spisom som okamžite posunula pod regál aby si nevšimla, že niečo držím v ruke. Túto fotku nemôže vidieť nikto.  

"Stratila som rovnováhu, keď som sa snažila vydriapať na najvyššiu policu. Nič vážne. Len som si trochu udrela hlavu. Pokoj." Nakoniec ma nechala sedieť a oprela ma o regál. Začala mi merať tep a chcela pokračovať aj s tlakom a celú si ma prezrieť. 
"Em stačí. Som v pohode." Odsunula som jej ruku od môjho krku, no ona sa mi vyškubla. 
"Myslím, že iba jeden človek v tejto miestnosti ma doktorát z medicíny. A ty to nie si." Škaredo na mňa zazrela a dala ruku späť. 
"Mala by si ísť na rontgen. Najskôr celého tela. Alebo skôr..."
"Emma Chloe Daniels to stačí!" Precedila som pomedzi zuby a zapozerala som sa jej do očí. Chvíľu na mňa nehybne pozerala. Dala ruku dole a pomaly si ju prisunula k telu. Naklonila hlavu a zvraštila obočie. 

"Si Nicovi viac podobná ako si obaja chcete priznať." Vstala a otvorila dvere. 
"Poď sa najesť. Nenechám ťa zomrieť hladom po tom všetkom." A zabuchla za sebou dvere. 
Ako môžem byť ja podobná jemu? Sme úplne iný. On v sebe nemá ani štipku ľudskosti. Ja aspoň viem čo je to empatia a zľutovanie. I keď len niekedy. 

Pomaly som sa začala stavať zo zeme, keď mi niečo napadlo. Konečne, po niekoľkých týždňoch večného premýšľania som na niečo prišla. Rozbehla som sa k dverám a nechtiac som ich až príliš silno rozrazila. Slúžky, ktoré práve prechádzali okolo zvrieskli a vypadlo im všetko z rúk. Okamžite sa začali ospravedlňovať a už zdvíhali ten neporiadok. 
"Cam! Oh vďaka Bohu za teba." Camilla sa nechápavo otočila. Keď ma uvidela, široko sa usmiala a ihneď ku mne pribehla.
"Pani moja! Som rada, že vás vidím. Pomôžem vám nejako?"
"Nie je čas na vysvetľovanie. Nájdi Iana a povedz mu, že musí ísť okamžite s chlapcami do terénu." Camilla už už otvárala ústa, že niečo povie.
"Viem Cam, je to nebezpečné. No on to pochopí. Povedzte mu, že nech to spraví tak, ako v Benátkach. Nič sa mu nestane. Sľubujem." Usmiala som sa na ňu a ona sa usmiala späť. Prikývla a rozbehla sa do domu hľadať môjho večne hundrajúceho bodyguarda. Ak bude hundrať aj nad týmto, zastrelím ho. 

Schádzala som posledné schody, keď mi okolo hlavy preletela lopta. Len tak tak, že som sa stihla uhnúť. Hneď som vedel, ktorá bije.  
Vošla som do kuchyne odkiaľ sa niesla príjemná vôňa. Abby varila a Liam jej pomáhal. Obaja sa na niečom chichotali.
"Alex Dani viem, že si tu. Videla som ťa sem vchádzať." To malé šidlo vyšlo spoza rohu s ospravedlňujúcim výrazom tváre. 
"Nechcel som ťa trafiť. Prepáč mi to, teta Angie." Objal ma okolo nôh a potom odcupital preč. 

"Na čom sa tak chichocete?" Prisadla som si k Liamovi, ktorý na ostrovčeku krájal zeleninu. 
"Počuli sme ako Alex odkopol loptu. A potom so zdeseným výrazom pribehol sem a ukryl sa za stenu. Keď sme videli prichádzať vás, pochopili sme." Liam sa na mňa usmial a Abby len prikyvovala. 
"Nesmiete mu to nabudúce dovoliť, Liam. S loptou sa smie hrať len von."
"Rozkaz Pani moja." Žmurkol a vstal. Podal zeleninu Abby, dal jej pusu na čelo, jemne sa nám uklonil a niekam odišiel. 
"Liam je mojím manželom už štyridsať rokov. Keby vás tá pusa náhodou zmiatla." Neviem ako sa jej podarilo zaregistrovať môj udivený výraz, keď mi  je otočená chrbtom. Len som prikývla a pustila sa do večere. 

Víchor zvaný Emma Daniels si ku mne prisadol pár minút po mojom príchode. Abby predo mňa postavila misku so šalátom. Pozrela na Em a tá jej naznačila nech odíde. Abby bez rečí odišla.
"Stalo sa niečo?" Prehltla som posledný kúsok kuracieho mäsa na mandarínkach. 
"Teraz k tebe prehovorím ako vážená lekárka a nie ako zaujatá budúca tetuška, keďže ste s Nicom neboli vôbec opatr.."
"Emma a ty zas o čom trepeš?" Otočila som sa telom k nej a mimovoľne som nabrala až moc tvrdý výraz. 
"Bože Angela prestaň už s tým. Veď som doktorka. Mohlo ti dôjsť, že na to prídem hneď." Rozhodila rukami a namosúrene ich prekrížila na hrudi.
Vážne netuším o čom tu táto osoba hovorí. 
"Pre Kristove rany, Angela. Ja viem, že si tehotná!" 

Pohľad Nica:
Rozrazil som dvere do krstného pracovne a bolo mi totálne u piči s akým veľvyslancom telefonoval tentoraz. 
"Už kurva vieš prečo tak nenávidím svojho otca?!" Zaziapal som naňho a hodil som pred neho USB kľúč.
"Nejako ti to trvalo." Oprel sa do kresla, ruky položil na operadlá a so zapálenou cigarou na mňa upieral svoj pobavený pohľad. Nepríjemne som zavrčal ale snažil som sa krotiť. 
"Prečo si mi to kurva nepovedal?! Ušetril by som si týždeň času. Mohol som...ja neviem...zabiť tú vyjebanú kurvu." Zasmial som sa dosť absurdným smiechom a hodil som sa na gauč. Zhodil som zo seba sako a oči som si prekryl rukami. 

"Nevyvádzaj. Nič sa nestalo. Aspoň si zistil, že nie je všetko zlato čo sa blyští." S pokojným srdcom si tam sedel a mne išlo hlavu roztrhnúť. 
"Ty to nechápeš, že?!" Vyletel som naňho rovnako, ako som aj vyletel z gauča.
"Tú vyjebanú kurvu som si mal brať!" 
"Veď pokiaľ viem tak z tej svadby zišlo. Nechápem čo riešiš." Zakýval hlavou a zahasil cigaru. 
"Ja som ju miloval!" Nastala chvíľka ticha. Stál som tam napnutý ako struna a rozmýšľal či sa nejdem rovno obesiť. Josh sa len usmieval. Zvalil som sa späť na gauč a zhlboka sa nadýchol.

"Nevládzem..." Zašepkal som potichu, no Josh ma počul. Vstal a prisunul si ku mne stoličku. 
"Sadni si." Jeho prísny tón som nenávidel už ako malý. Aj to asi bol dôvod môjho okamžitého počúvnutia. 
No krstný spravil jednu vec, ktorú by som od neho nikdy nečakal. Objal ma. Asi bolo pochopiteľné, že som pár sekúnd nereagoval. No hneď ako mi v mozgu začala opäť prúdiť krv, objal som ho späť. Najsilnejšie ako som mohol. 

Viete aké príjemné to je, keď vás niekto objíme? A teraz si predstavte, že ste celé roky boli iba buzerovaný a bitý. Za celý môj poondiaty život ma otec nikdy neobjal. A ja som nikdy neobjal Nathaniela. A dokonca ani Tomiho. Za to aký som, môžem ďakovať len a len môjmu otcovi. Dojebal mi celý skurvený život už len tým, že dýchal rovnaký vzduch ako ja. A teraz mi ho chce dojebať ešte viac. Tie skurvené fotky nesmú uzrieť svetlo sveta. A to nikdy.  

Drahý Pán Mike Daniels. Oficiálne ste sa stal prvým človekom, ktorého v najbližšej dobe zabijem. 

-A