Mafia

20. Kapitola

Všetka moja dobrá nálada odrazu niekam zmizla.
"Páni Ella vyzeráš sk*štik*velo." Nemotorne sa postavila aj Emma a doslova sa jej hodila okolo krku. Ella aj s Emmou zleteli a ja som sa začala smiať. Ako jediná v celej miestnosti.
"Hups." Zakryla som si ústa rukou ale aj tak som sa smiala.
"Teba ešte nepoznám. Kto si?" Dosť napitým hlasom som sa jej spýtala. Ďakovala som Bohu, za to, že sa mi nepletie jazyk. Ella sa postavila a nadvihla obočie. Začala som sa stavať tiež.
"Som Nicova priateľka." Chyba. Okamžite sa mi zatočilo v hlave a padla som na zem. Videla som už len čierno čiernú tmu.

"Au!" Bolo moje prvé slovo po tom ako som sa ráno zobudila. Pulzovalo, trešťalo a hučalo mi v hlave akoby ma prešiel vlak. Chytila som si ju a pretočila sa na posteli. Počkať. Ako som sa dostala na posteľ? Snažila som sa otvoriť oči. Slnečná žiara mi ich skoro spálila. Radšej som ich poslušne zatvorila naspäť a ľahla si na chrbát. Hundrala som si popod nos ako som sprostá a tupá. Nemali sme stiahnuť štyri flaše sakra!
"Takže už si hore." Skonštatoval Nico a tresol dverami.
"Hups, nechcel som." No to ti aj uverím zlatý môj. A viem aj to, že sa zaškeril. To by predsa nebol on.
Nezrozumiteľne som ho poslala do piče a Nico sa hrdelne zasmial. Má bohovský smiech.
"Chcel som ťa zničiť ja ale zjavne sa o to postarali moji súrodenci s Jackom." Jack? Na toho si nespomínam. Opäť som pokúšala diabla a otvárala som oči. Vyšlo to až na tretí pokus ale zvládla som to!
"S Jackom?" Zachrapčala som a sadla som si do tureckého sedu. To je môj hlas? Nico uprostred chôdze zastal a pobavene sa na mňa pozrel.
"Jack Daniels. Whisky. Pamätáš si ty niečo z toho večera? No skôr to bola noc už." Zasa sa usmial a smeroval ku mne na posteľ. Džús s nejakou tabletkou položil na nočný stolík a prisadol si.

Včerajšia noc? Čo sa včera stalo? Pamätala som si len pár útržkov ale zrazu ma osvietilo. Spomenula som si na ten "striptíz", na Tomiho a Natea ako sa bozkávali a na nejaké dievča. Žeby Emma? Nie tá predsa sedela vedľa mna. Ooo áno ta nie len sedela vedľa mňa. Tá sa sťala vedľa mňa.
"Čo sa tak smeješ?" Vytrhol ma Nico z rozmýšľania.
"Ale nič. Spomienky." Milo som sa usmiala a on uhol pohľadom. Prečo? Zamračila som sa a doplo mi to. To v tej väznici. Vzdychla som a radšej som sa zapozerala na bielo-čierne obliečky.
"Na. Bude ti lepšie." Na chvíľu som zabudla na tú obrovskú bolesť v hlave. Skepticky som sa zadívala na Nica a potom na tú tabletku.
"Čo keď ma chceš zabiť?" Diabolsky sa usmial.
"Nesmiem." Natiahol ruku a ponúkal mi tabletku. Zobrala som ju a poslušne ju dala na jazyk. Zobrala som si džús, zaklonila som hlavu a spláchla tú tabletku z jazyka. Prehltla som a pozrela som sa na pobaveného Nica. Zamračila som sa naňho.
"Ja len, že je to divné. To vždy zakláňaš hlavu, keď zapíjaš tabletku?" Zas sa zasmial a vstal z postele.
"Kecám ti ja do tvojich zvykov?" Usmial sa, zdvihol ruky ala "ja nič" a odišiel do kúpeľne. Ak som to správne vydedukovala. Som v jeho izbe. Opäť. A opäť na jeho posteli. Muheheh. Len by ma zaujímalo ako som sa sem dostala.
"Nico?" Opýtala som sa a dala som nohy dole z postele. Snažila som sa postaviť na nohy a na moje vlastné prekvapenie to šlo.
"Huh?" Zamrmlal. Prešla som do kúpeľne a videla som Nica ako si čistí zuby. Bez trička a v teplákoch! On má tepláky! Asi mu zatlieskam.

Zahryzla som si do pery pri pohľade na jeho telo v zrkadle a oprela som sa o zárubňu. Až vtedy mi došlo, že mám na sebe len jeho tričko a spodné prádlo. Zmätene som sa na neho pozrela. Nico si práve utieral tvár. Prešiel ku mne aj s hlavou v uteráku. Zastavil sa, prešiel si uterákom aj po mokrých vlasoch a zaškeril sa.
"Čo si chcela?" Huh? Ja? Aha. To jeho telo má zmiatlo. Telo boha. Alebo skôr Satana.
"Ako som sa zase dostala do tvojej postele?" Povýšenecky sa na mňa pozrel.
"Musel som ťa priniesť." Prešiel okolo mňa a otvoril veľkú stavanú skriňu. Bleskovo som sa otočila k nemu.
"Počkať. Prečo si ma musel priniesť? A kedy? A čo je s Emmou? A Ian? A to..." Chcela som sa opýtať na to dievča, keď ma Nico prerušil.
"Dobre dosť!" Vzdychol a oprel sa čelom o skriňu.
"Naštvala som ťa?" Nadvihla som obočie a založila som si ruky na hrudi. Ešte hodnú chvíľu bol opretý o skriňu.
"Angela musíš pochopiť, že ja sa naštvem rýchlo." Odrazil sa od nej a celým telom sa otočil na mňa.
"Neviem či je to tým čo mi tá suka Lenna spravila. Ale viem byť pekne naštvaný. A ty si sa o tom presvedčila už včera." Poslednú vetu zašepkal a sklonil hlavu. Nastalo to také ticho v ktorom každý rozmýšľa o niečom inom.

"Ale teraz k veci." Prudko zdvihol hlavu a zadíval sa na mňa.
"Včera som mal vážny rozhovor s otcom. Je v Španielsku a vráti sa za dva týždne. Do tej doby ťa mám prispôsobiť našim pravidlám. Vraj má plán." Dokončil svoj monológ a otočil sa späť k skrini. Vyzliekol si tepláky a ja som zalapala po dychu. Nečakala som to. Jasné, že mal boxerky ale...aj tak bol úžasný. Ja viem, ja viem. Ešte včera ma bil a hovoril to všetko škaredé o mne. Áno, ešte stále sa ho bojím. No som len človek...hriešny človek s ľudskými reakciami.
"A...Aký plán?" Zakoktala som sa pri pohľade ako si na seba oblieka košeľu. Zas sa otočil ku mne a ja som skoro odpadla. Červeň sa mi dostala do líc a radšej som uhla pohľadom. Prestal s obliekaním a nechal si košeľu len tak viať okolo tela.
"No to...ty sa červenáš?" Uchechtol sa a podišiel bližšie. Odkašľala som si, zhlboka som sa nadýchla a pozrela som sa na neho poker faceom.
"Nie. Prečo?" Prižmúril na mňa oči a celú si ma skúmavo prezrel. Zrazu som sa v tom bielom tričku cítila nepohodlne. Začala som sa ošívať a všelijako vrtieť. Nico si to všimol a jedným krokom bol pri mne.
"Ale, ale. Žeby si sa hanbila?" Žmurkol na mňa a položil si ruku nižšie môjho zadku. Aspoň, že nižšie.
"Nie len...no už mi odpovieš?" Tvrdohlavo som sa mu pozrela do očí. Zavrčal, nalepil sa na mňa a posunul ruku už len trošičku od môjho zadku. Srdce mi začalo biť na poplach a ja som mala pocit, že tam odpadnem. Až teraz som si uvedomila, že je v podstate nahý. No až na tie boxerky a košeľu.
"Aj ja som sa niečo pýtal." Uškrnul sa a sklonil sa trochu nižšie.
"Ale ja som sa pýtala prvá." Uškrnula som sa tiež a začala som hrať jeho hru. Ruky som si dala pozdĺž tela a pomaly som mu ich položila na boky. Nečakal to a trošku so sebou škubol.
"Mám dôležité zasadanie." Prudko sa nadýchol, keď som mu prstom prešla po leme jeho boxeriek. Od boxeriek som sa posúvala vyššie k brušným svalom.
"Chcem odpovede." Pomaly som rukami prechádzala cez jeho tehličky, keď porazene vzdychol a odtiahol sa odo mňa.
"Fajn, dostaneš ich. Ale až keď sa vrátim fajn?" Prikývla som a kusla si do pery. Videla som ako sa trhane nadýchol a rýchlo sa otočil k skrini. Vybral si elegantné oblekové nohavice a obliekol si ich.
"Ešte mám tri otázky na ktoré môžeš odpovedať i počas obliekania." Zahmmkal a to som brala ako súhlas.
"Takže prvá. Nemohla by mi dať Emma nejaké svoje veci? Stačí mi obyčajne tričko a rifle. Nechcem ti kradnúť košele a kraťasy." Už mal zapnutú aj košeľu a zaprával si ju do nohavíc.
"Dobre, poviem to Emme. Ale potom by si jej mohla nadiktovať svoje veľkosti a obľúbené oblečenie a ona ti niečo kúpi. Predsa budeš tu ešte dlho." Žmurkol a ja som nepríjemne zavrčala.
"Fajn tú poslednú vetu ignorujem. Teraz druhá. Kde budem teraz bývať?" Už mal oblečené aj ponožky a práve si obúval lakovky snáď za tri tisícky.
"Kým sa neopraví západné krídlo, budeš pri mne. Aspoň ťa budem mať pod dohľadom." Očami prechádzal po všetkých kravatách čo mal v šuplíku. Vybral dve a otočil sa na mňa.
"Zober si tu tmavšiu. Hodí sa ti k očiam." Kývol na znak súhlasu a sivú poskladal naspäť ku ostatným.
"A tá tretia. Kde si spal dnes a kde budem spať ja celú tú dobu neurčitú?" Pobavene sa na mňa pozrel a uviazal si kravatu.
"Spal som vedľa teba a...budeš spať vedľa mňa." Nahodil svoj hollywoodsky úsmev a už ho nebolo.
"Čo? Nie! Nico stoj!" Zabuchol za sebou dvere a zamkol.
"Ohh to je ale debil!" Buchla som rukou do skrine, keď sa dvere otvorili zas. Vystrčil spoza nich hlavu a usmial sa.
"Zabudol som ti povedať, že po teba príde Emma okolo desiatej. Chce ti to tu ukázať, keď už tu budeš bývať. Hej a...podaj mi sako." Otočila som sa ku skrini, zobrala čierne sako a hodila mu ho. Chytil ho, žmurkol a zase zavrel dvere.
"Nespím s tebou v jednej posteli!" Zakričala som za ním, no už ma asi nepočul. To nie je ani možné, čo tento človek so mnou robí. Nie je. Nedokážem to popísať, no skrátka...nedokážem si od neho držať odstup. Aj keď viem, že je schopný zabiť ma mihnutím oka. 
 Povzdychla som si a šla som si dať kvalitný kúpeľ.

-A