Mafia

53. Kapitola

"To, že som vypočúvala ja teba, neznamená, že teraz musíš vypočúvať ty mňa." Postavila som sa na nohy a usmiala som sa. Teda, aspoň som dúfala, že to bol úsmev. 

"Čiže áno." Zaťal päste a zaškrípal zubami. 
"Ale prestaň. Čo si chcel, aby som bola panna do tridsiatky?!"
"Najmenej." Horlivo prikyvoval a ja som len pretočila očami. 

"Aspoň bol jemný." Jasné, že som klamala. Ale keby som mu povedala, že si ma zobral najtvrdšie ako vedel, asi by som tým Nicovi pomohla do hrobu. Ian len na mňa vyplazil jazyk. Spravila som to isté a zamračila som sa naňho. 
"Je to všetko, čo si chcela?" Akoby do mňa niekto niečo hodil. Okamžite som sa prebrala.
"Oh, samozrejme, že nie. Musíš mojich ľudí vycvičiť, čo najlepšie. Máš na to iba mesiac Ian. Zvládneš to?" Žmurkol na mňa a nebezpečne blízko sa ku mne priblížil. 
"Nerobím divy iba v posteli, zlatko." Pretočila som očami, buchla som ho do hrude a on sa so smiechom odtiahol. 
"Vypadni!" Zavelila som jemne nahnevaná a jemne pobavená. Zasalutoval a odišiel. 

Je jasné, že mi Ian robil návrhy. Začalo to hneď, keď ma dostal pod jeho krídla. A zjavne to ešte stále neskončilo. Pochybujem, že verí, že ma ešte dostane. Skôr to robí len aby ma naštval. 
Do izby vtrhla vyškerená Emma s dvomi papiermi v ruke. Založila som si ruky na hrudi a celú si ju premerela. 
"Stretla si Iana, však?" Prestala sa smiať, nahodila vážnu tvár a zaujala rovnakú pózu. 

"Nechápem o čom tu hovoríš." Nadvihla obočie a pristúpila bližšie. 
"Vážne nie? Wecká, trikrát, za včera. Nič?" Vypúlila na mňa oči a otvorila ústa. S úsmevom na perách som k nej prišla a vytrhla som jej papiere z rúk. Letmo som ich prešla očami a hľadala som niečo, čoho by som sa dokázala aj chytiť. 
"To Ian, že?" Zdvihla som pohľad z papierov a nahodila som divný face. 
"Nie. Na záchodoch máme kamery." Pretočila som nad ňou očami a obišla som ju. Vyšla som z kancelárie a zamierila som dole schodmi. Emma ma dobehla a prechádzala číslo po čísle. Pomaly mi hovorila, čo kto robí, a ako nám môžu pomôcť. 

"James Bond?! Si robíš srandu." Nadvihla som obočie na Emmu, ktorá sa len potichu smiala. 
"Je to Nicov mobil, nie môj. A navyše, je to Nicov kamarát Miguel. Je to jeden z našich, no je v Španielskom kartele už vyše troch rokov. On by ti mohol pomôcť najväčšmi." Usmiala sa a zmizla do kuchyne. Ja som ostala stáť v hale a tupo som civela do papierov. 

Bolo toho na mňa veľa. Nico aj s jeho prijebaným otcom odišli do Španielska, kde ich môžu zabiť na každom kroku, a keďže som zatiaľ neoficiálne vyhlásila vojnu môjmu otcovi, musím ich dostať domov skôr ako za mesiac! Tomi ani neviem prečo, je u môjho otca a vydáva sa za nejakého Nicolasa, Alex je chorý, mne zajtra začína škola a o Meggie ani nehovorím. Veď nemám ani potuchy, kde kurva je! 
Pretrela so si oči rukou a hlboko som sa nadýchla. Práve som chcela zavolať na Liama, keď sa vonku ozvala streľba. Papiere som hodila na zem a pohotovo som vybrala zbraň schovanú pod košeľou. Skryla som sa za najbližšiu stenu a nenápadne som sa pozrela von oknom. Na príjazdovej ceste sa práve otáčalo čierne Escalate. Vo dverách do kuchyne sa objavili štyri osoby a malý chlapec sa rozbehol ku mne. Okamžite som si k nemu kľakla a objala som ho. Pozrela som sa na zmätenú Emmu a prísne som sa na ňu zadívala. 
"Do kuchyne. Hneď!" Emma prikývla, pribehla ku mne a zobrala mi z rúk malého, ja som otvorila veľké vchodové dvere a rozbehla som sa smerom k príjazdovej ceste. Escalate sa pokúšalo otočiť, no bolo pod stálou streľbou mojich mužov. Pridala som sa k nim ja a odniekadiaľ z dvora vybehli ďalší dvaja. Autu sa podarilo ujsť, no niekoho pri tom z neho vyhodili. Zastala som šokom a prestala som strieľať. 
"DOSŤ!" Skričala som tak, aby ma každý počul. 
"Patrí k nám!" Odložila som zbraň naspäť a rozbehla som sa k bráne. 

Pohľad Nica
Prebudila ma tvrdá facka. Zažmurkal som očami a snažil som sa zaostriť aspoň trocha. Toto nevyzerá ako Španielsko. 
Ležal som na posteli a videl som rovno na ulicu podo mnou. Sneh, zima, mráz na oknách, ľudia nosili zimušné veci a hrubé čiapky. Kde to kurva som?! 
Prudkým pohybom som si chcel sadnúť. Zabránili mi v tom putá. Mykal som rukami v snahe dostať sa zo železných pút. Nepomohlo ani moje hlasné nadávanie. 
Tak fajn. Začínam strácať trpezlivosť! Mal som byť v Španielsku, vyrokovať nejaké tie dohody pre otca a mal som sa vrátiť domov! Domov za Angelou. Veď som jej už aj kúpil prsteň. Ak ho tá potvora nájde skôr ako ho jej dám ja...
"Čakala som aspoň nejaký pohľad. No ty ma ignoruješ presne tak, ako vždy." Prudko som otočil hlavu smerom k nejakým dverám. Zamračil som sa na osobu stojacu v tieni. Ten hlas som odniekiaľ poznal. Len som si nemohol spomenúť odkiaľ.
"Ale no tak Dominick. Nespoznávaš lásku svojho života?" Vyšla z tieňa a mňa sa zmocnil obrovský hnev.
"Lenna! Ty a láska môjho života? Skôr kurva, ktorá mi život dojebala." Zavrčal som pomedzi zuby a škubol som rukami. Sralo ma, že sa nemôžem hýbať!

Zasmiala sa a pomalými krokmi sa blížila ku mne.
"Ccc...už viem, prečo ťa tak nenávidia." Po jednej si z rúk dávala dole kožené rukavice. Zamračil som sa a pokúšal som sa ju zabiť pohľadom.
"Prečo som v Rusku?!" Vyštekol som na ňu, keď si sadla vedľa mňa na posteľ.
"Šikovný!" Pohladkala ma po vlasoch a ja som len ucukol hlavou. 

"Odpovedaj Lenna!" Zavrčal som na ňu. Len sa usmiala a zakričala niečo po rusky, čomu som ja nerozumel. Naši hlavný spojenci sú/boli Španieli! Po rusky neviem skoro nič.
Do izby vstúpili tri gorily a mňa oslepilo svetlo z chodby. Uhol som pohľadom a zažmurkal. Kým som sa spamätal, odviazali ma a prinútili ma nech sa postavím. Lenna sa len smiala a vybrala zbraň.
Nechalo ma to chladným. Nezabije ma. To by ma neunášala.
"Lenna. Prečo som v Rusku?!" Vytrhol som sa tým gorilám a zamieril som k nej. Ustúpila o krok do zadu so strachom v očiach. Nebezpečne som sa usmial a blížil som sa k nej. Do sekundy som však stratil pevnú pôdu pod nohami. Otupila ma neskutočná bolesť hlavy. Zrazilo ma to na kolená. Chvíľu som bol dezorientovaný, no za chvíľu som sa staval opäť na nohy. Rozosmial som sa na plnú hubu.
"Myslíš, že ťa tie gorily predo mnou ochránia?" Rozosmial som sa ešte viac.
"Teba už nezachráni nikto!" Zvážnel som a zabil som ju pohľadom. Záblesk strachu sa jej mihol v očiach, no hneď na to pokynula hlavou a mňa opäť zrazili na kolená obrovskou ranou do hlavy. Budem tupší ako som.

Snažil som sa postaviť na nohy. Nechali ma nech sa ako tak vyštveram na nohy a opäť ma udreli. Kľačal som na kolenách, ako tak pri vedomí a smial som sa. Smial som sa ako prijebaný.
Lenna ku mne prišla, zatiahla ma za vlasy a prinútila ma, aby som sa jej pozrel do oči.
"Smiešne však? Väčšinou som to bola ja kto kľačal." Zasmiala sa a zatiahla ma ešte viac.
"Smiešne však? Za chvíľu ma budeš prosiť o milosť." Vrazila mi facku a napľula mi do tváre. Zašepkal som tiché 'obyčajná kurva'. Chyba. Lenna zasyčala, pustila mi hlavu a odišla z izby.
Už som iba cítil ako ma začali kopať do chrbta.

-A