1. Kapitola

6.7K 298 3

Začula som búchanie na dvere.
"Áno?" Vo dverách som uvidela moju sekretárku Mayu.
"Nerada vás takto skoro ráno budím, slečna." Len som sa milo usmiala.
"Je tu váš otec slečna." Otec?
"Ďakujem. Nech počká v pracovni." Prikývla a zavrela za sebou dvere. Hodila som sa naspäť na posteľ a otočila som zrak na budík. 06:30. Oh aké milé ocko. Prevratila som očami a išla som sa obliecť do kúpeľne.

"Angela!" Vo dverách má vítal otcov zachrýpnutý hlas. Pristúpil ku mne a vrelo má objal.
"Ahoj otec. Formalitky typu ako sa mám môžeš vynechať. Čo chceš?" Nemám rada, keď sa otec takto pretvaruje. Nie je to on. Môj otec je hrubý, drzý ale zato veľmi vážený človek. Je to mafiánsky boss.
"Posaď sa." Ukázal na stoličku za mojím stolom. Počkať. Je v mojej kancelárii a ešte mi rozkazuje. Aké typické.
"Chcel som ti len sám niečo oznámiť pred tým než sa to dozvedia všetci." Sadol si na kreslo oproti. Môj otec je vysoký a na svoj vek aj celkom dobre stavaný. Ako vždy mal na sebe čierne sako s bielou košeľou, nohavice na mieru a čierne lakovky. Čo na ňom bolo však iné a vyznačovalo to jeho postavenie bola kravata. Mal ju červenú. V ruke držal palicu so striebornou lebkou na vrchu.
"A čo také?" Dosť ma zaujímalo prečo sem prišiel. Nikdy sem nechodí. A to nikdy myslím doslova. Za tie tri roky čo vlastním našu "firmu" sem ani raz neprišiel.
"Deniels." S chuťou som sa zasmiala.
"Ale otec. Ich firma mi problém nerobí. Dohodli sme sa." Zavrčal.
"Angela viem, že si veľmi múdra a vždy dostaneš čo chceš ale s nimi sa neradno zahrávať. Sú to len prach prosté psy. Oni nikdy nesplnia čo majú " Vyštekol na mňa s hnevom v hlase.
"Otec viem čoho sú schopní. Nemusíš sa báť. Ak nám niekto z ich kartelu nejako ublíži zaplatia za to všetci. S nimi zľutovanie mať nebudem." Oprela som sa lakťami o stôl.
"Toto sa mi na tebe páči." Usmial sa a postavil sa na odchod. Kývol rukou na svojho bodyguarda a ten mi hodil na stôl papiere.
"Len aby si vedela. Výnosy za minulé roky a za tento. Denielsovci nás okradli, dráha slečna Montenegro. A nezabudni. Padne firma, padneš ty." Daroval mi ešte jeden veľavýznamný pohľad a zmizol. Ako nás mohli okradnúť? Sama som na tie papiere dohliadala. Teraz vyzerám pred otcom ako malé decko, ktoré sa nedokáže postarať ani o najdôležitejšie veci. Ja si nenechám kradnúť z vlastnej firmy a ešte pred mojimi očami. Letmo som si prebehla pohľadom papiere s miliónmi čísel.
"Maya!" Skríkla som nahnevane. Krv vo mne vrela.
"Áno slečna?"
"Zavolaj chlapcov. Do hodiny nech sú v mojej kancelárii!"
"Stalo sa niečo?"
"Idem si vziať čo mi patrí." Uškrnula som sa na ňu. Montenegrovci sa nevzdávajú tak rýchlo. A predo všetkým ja nie. Za moje poníženie niekto zaplatí. Draho zaplatí.

Tak toto je prvá časť mojej knihy. Zatiaľ sa to len rozbieha a budem rada za každý vote a za koment.❤❤
-A

MafiaRead this story for FREE!