"Angie..."
"Žiadne Angie, Emma. Pôjdem za bratom či sa vám to páči alebo nie!" Prerušila som Emmu uprostred vety. Mňa už nikto nepresvedčí. Jedine ak...Pozrela som sa na Nica.
"Fajn." Prekvapene som sa naňho pozrela.
"Fajn?! Zbláznil si sa?!" Skričal po ňom Nate.
"Hneď čo prekročíte prah dverí, odvedú si ju!" Nate sa ochranársky postavil predo mňa. Mal pravdu. Ovládli ma zmiešané pocity. Zvláštne som sa zadívala na Nica. Chcem ísť vôbec domov?
"Nemiešaj sa do toho Nate! Nico tak rozhodol, čiže tak aj bude!" Nalepila sa na Nica tá neznáma a mne to docvaklo. To je tá jeho priateľka!Dala mu pusu na líce a on sa na ňu srdečne usmial.
"Nate." Prešla som mu rukou po napnutom chrbte. Viditeľne sa uvoľnil a otočil sa na mňa.
"Poď so mnou ak chceš." Usmiala som sa a on mi úsmev opätoval.
"V žiadnom prípade!" Nico odstúpil od...neviem, ale viem, že sa mi nepáči a pristúpil k nám dvom.
"Nate ty sa z domu ani nepohneš. S ňou pôjdem ja." Kývol na mňa hlavou a mňa to naštvalo. Ja mám aj meno!
"A môže ísť aj Ian."
"Čo?!" Zvolali sme všetci štyria naraz.
Pozrela som sa na Emmu, ktorá žiarila rovnako ako ja. Zjavne ho má rada.
Nate s...Ellou, myslím, chceli zase niečo namietať ale Nico hrubo zakročil.
"Tak a dosť! Máš málo roboty Nate?! Chceš jej ešte viac?!" Nate zaklapol ústa a pokrútil hlavou.
"Tak vypadni ju aj spraviť!" Sklonil hlavu, letmo ma pohladil po ruke a odišiel. Založila som si ruky na hrudi. Dominick sa fakt chová akoby bol kráľ.
"Emma. Choď sa pozrieť na Iana. Ak nebude schopný ísť, zavolám Tomiho." Prikývla a tiež odišla.
"A ty Ella. Už sa do ničoho prosím ťa nemiešaj. Nevieš čo sa za ten posledný pol rok stalo. Choď za Emmou." Sklamane si vzdychla, prešla k Nicovi, niečo mu zašepkala, on bolestne privrel oči a ona zmizla.
"A ty." I mňa pošle niekam do...
"Choď sa najesť." Uh, čo? Zamračila som sa naňho a on sa usmial.
"Nejedla si tri dni nie? Poriadne sa najedz. Musím si ísť niečo vybaviť." Žmurkol a už ho nebolo. Tento chlap ma čoraz viac začína udivovať. A čoraz viac mi začína motať hlavu...Ako Nico rozkázal, najedla som sa do sýtosti. Riady som umyla a chcela som ísť hore k Nicovi, keď ma niekto objal zo zadu. Zvýskla som.
"Prepáč..." Zachraptel mi do ucha a ja som sa otočila a hodila sa mu do náručia.
"Ian! Ako ti je?" Vybozkávala som mu celú tvár a potom ho pustila.
"Už oveľa lepšie, keď ťa vidím." Nepodarene sa usmial a letmo pozrel do dverí. Otočila som sa tak a videla som Emmu a za ňou Nica.
"Tak poď." Objal ma jednou rukou okolo drieku a viedol ma k nim."Si šofér, však?" Boli sme dole v sklade pri rôznych zbraniach a takýchto veciach.
Ian zazrel po Nicovi a nasadil svoj urazený pohľad.
"Som bodyguard." Zamračil sa naňho a Nico sa len usmial.
"Čiže aj šofér. Budeš šoférovať. Bude to vyzerať menej podozrivo, keď Angela vystúpi z auta v ktorom budeš aj ty." Dal si zbraň za nohavice. Pozrel sa na nás oboch a ja som sa zamračila.
"Chceme zbrane."
"Nedám ti ich." Rázne vykročil k dverám.
"Ty mi neveríš?" Zastavil sa tesne za nami.
"Ako môžem vedieť, že nezdrhneš pri prvej príležitosti čo budeš mať."
Pristúpila som k nemu, zdvihla som bradu a tvrdohlavo som sa mu zadívala do oči.
"Sľubujem ti, že po návšteve cintorína sa vrátim sem, za akýchkoľvek okolností." Celý čas som sa mu dívala do oči.
"To si niekam zapíšem." Zasmial sa no potom zvážnel.
"Platí." Potriasli sme si rukami.Vystúpili sme na malom cintoríne na okraji mesta. Tu je pochovaná aj mama.
Spýtavým pohľadom som sa zadívala na Nica. Sedel ešte v aute. Porozhliadol sa po okolí a vystúpil.
"Budem čakať tu. Choď doprava. Štvrtý rad, šiesty od konca." Kývol hlavou, Ian zamkol auto, hodil mu kľúče a chytil ma za ruku. Preplietli sme si prsty a šli sme spoločne k môjmu bratovi.
Už pri bráne som cítila úzkosť. Nechala som ho tam. Len tak. Ja som bola príčinou jeho smrti. Vždy za všetko môžem ja. Všetky moje neplechy a výtržnosti vzal na seba a potom mal obrovský problém. Obdivovala som ho za to. Ako to všetko dokázal brať s nadhľadom. Ako sa dokázal aj môjmu otcovi vysmiať do oči. Bol to môj hrdina.
Prišli sme k hrobu. Nebolo ho ťažko nájsť. Všade boli kvety a stuhy, zem bola ešte mokrá. Museli ho pochovať len včera.
Dan Jack Montenegro
* 1.3.1994
+ 5.9.2016
Milovaný syn, brat a úžasný človek. Zomrel ako hrdina.
Odpočívaj v pokoji.Už som to nevydržala. Hodila som sa na kolená a začala som plakať.
"Prepáč. Je mi to tak ľúto. Ja som nechcela." Odriekavala som tam každé možné ospravedlnenie akoby mi to mohlo pomôcť.
"Angie..."
"Ja viem, ja viem, mám byť silná." Utrela som si slzy opakom ruky a zapozerala som sa na náhrobok.
"Prepáč mi to. Aj tak ťa stále ľúbim." Pritisla som si dva prsty k perám a potom som ich položila na hrob.
"Ľúbim ťa..." Postavila som sa, upravila si oblečenie a oprela som sa o Ianovo rameno. Porozhliadla som sa po cintoríne. Vzadu na lavičke sedelo nejaké dievča. Pozeralo sa na nás. Chcela som to povedať Ianovi, ale možno sa len zapozerala. Pribehol k nej malý chlapček, zaťahal ju za ruku a ona sa s ním pustila do chôdze.
"Poďme." Zatiahla som Iana a šli sme smerom k východu. Oproti nám šla tá mamička s chlapčekom.
"Mamka..."
"Ja viem Alex. Ale museli sme trošku počkať, zlatko. Boli tam iný ľudia. Ale už môžeme ísť za ockom." Počula som útržok z ich rozhovoru. Pozrela som sa na chlapca. Stratila som rovnú zem pod nohami. Zastala som a trošku som sa od Iana odtiahla.
"Je ti niečo Angie? Je ti zle?" Zachytil ma inak by som asi spadla.
"Nie...Nie, som v poriadku. To sa mi len....len niečo zdalo." Bola som si istá, že to bola pravda. Ale najprv si to overím.
"No poď." Zobral ma za ruku a šli sme ku bráne, kde už fajčil Nico. Povedala som Ianovi nech tam počká, že ideme ešte k mame. Rozbehla som sa k Nicovi.
"Nico?" Vyfúkol dym a pozrel sa na mňa.
"No?"
"Ideme ešte na hrob mojej mamy." Prikývol a oprel sa o stĺp.
"A.." Nadvihol obočie a čakal.
"Pozri som asi paranoik ale niečo som videla. Dokázal by si mi zistiť niečo o tom blonďavom dievčati, ktoré išlo okolo mňa aj so synom?" Zamračil sa a odhodil cigaretu.
"Prečo ťa ten fagan zaujíma?"
"Ako vieš...? No to je jedno. Zistíš mi to?" S obrovskou prosbou v očiach som sa na neho zadívala.
"Fajn. Pod jednou podmienkou." Pristúpil bližšie a celú si ma premeral očami.
"Dáš ruky preč od Natea." Zamračil sa doslova sa na mňa nalepil.
"Prečo?" Založila som si ruky na hrudi.
"Ty žiarliš!" Rozžiarili sa mi oči a usmiala som sa. Nepríjemne zavrčal a otočil sa mi chrbtom.
"Len sa od neho drž ďalej. Nie je to anjelik." Vybral si cigaretu a tým to pre neho skončilo. Otočila som sa na päte a šla som za Ianom.
"Čo od teba chcel?" Zatriasla som hlavou a objala som mu ruku.
"Poďme." Prikývol a viedol ma k hrobu.Matkin hrob som už mala v zornom poli, keď som si všimla troch divných chlapov. Jeden kosil, druhý zametal a ten tretí sa tváril, že je pri hrobe. Ale veľmi často sa otáčal. A k tomu...je nedeľa.
"Ian..." Šepla som.
"Viem." Prešli sme okolo toho čo bol na hrobe.
"Zabijem Nica za tú zbraň." Aká náhoda, že sa za nami vybral ten chlap.
"Angie, uteč. Idú po tebe, utekaj!" Otočil sa a zrazil chlapa jednou ranou do tváre. Chlap, čo kosil, odhodil strunovú kosačku a vytiahol zbraň.
"Ian!" Skočila som po ňom a zhodila ho na zem. Ozval sa výstrel.
"To máš u mňa. A teraz utekaj!" Na konci cintorína zastavili tri čierne autá. Kurva! Chcela som začať utekať no jeden ma napadol. S celou silou som mu skočila na nohu, prehol sa dopredu. Lakťom som mu vrazila do chrbtice a hánkami prstov som ho udrela do spánku. Ľahol na zem no mňa niekto chytil zo zadu. Bolo ich veľa na nás dvoch. Možno tak dvanásť. Snažili sme sa nejako brániť no vážne to nešlo.
"Nico! Nico!" Začali ma ťahať do auta. Kopala som, kričala ale nič nepomáhalo. Ian sa snažil ako najviac mohol. No obkolesili ho a ja som už naňho nevidela. Všetko toto vo mne vzbudilo známy pocit. Slzy sa mi tlačili do oči a ja som opäť nemohla nijako pomôcť svojmu priateľovi. Z posledných síl som zakričala meno, ktoré ma ako jediné mohlo zachrániť.
"Dominick!" Na ústa mi dali mokrú handru. Nadýchla som sa a začala som sa cítiť ospalo. Do pár sekúnd som zaspala.-A
YOU ARE READING
Mafia
RomanceAngela Montenegro. Obyčajné, devätnásť ročné dievča, s obrovským dedičstvom a vplyvnou rodinou. Drzá, neuctivá a hlavne vždy na nevhodnom mieste v nevodný čas. Nico Daniels. Dve slová a toľko problémov. Bezcitný, hrubý, egoistický, s obrovskou aver...