Mafia

24. Kapitola

Z pohľadu Nica:
"Do piče! Do piče! Kurva!" Dobehol som na koniec cintorína a Angela tu už nebola. Porozhliadol som sa okolo a uvidel som Iana na zemi.
Dobehol som k nemu a začal ho dvíhať.
"No tak kámo, vstavaj." Bol jemne dezorientovaný, ale mňa to natrápilo. Kde kurva je Angela?!
"Ian. Ian! Kde je Angela? Kto ju uniesol?!" Niečo mrmlal popod nos a až keď som ho dvihol, zorientoval sa.
"Ty hajzel. Mal si ju chrániť." Chytil ma pod krk a drbol ma o strom. 
"Do piče, Ian, neštvi ma. Môžem ťa zniesť z tejto planéty rovnako, ako som ti aj umožnil žiť ešte pár dni. Tak ma kurva pusti lebo ti tie ruky dolámem!" Hnev vo mne vrel a nebol už čas riešiť naše konflikty. Ak sa tej malej niečo stane, zabijem každého kto sa jej čo i len dotkol! Čo to so mnou je?!

"Ian. Mám nápad. Poď." Zložil zo mňa ruky a ja som ho ťahal k autu.
"Aký nápad?" Nasadli sme do auta a Ian na to dupol.
"Choď k nám domov. Niekomu musím zavolať." Tá veta sa mi priečila v krku, no musím to spraviť. Vybral som mobil z vrecka saka práve vtedy, keď mi zazvonil. Pozrel som sa na displej. Zhlboka som sa nadýchol.
"Áno?" Aj ja som počul ten odpor v mojom hlase. Otecko mi volá.
"Niečo sa pokašľalo. Španieli to nezožrali. Hľadajú slabý článok. Som na ceste domov. Tak sa stiahnite a nerobte chujoviny! Kým neprídem ani jeden z vás neopustí dom!" Tuho som zovrel viečka. Chytil som si koreň nosa a silno som si ho stlačil.
"Majú ho."
"Čože? Koho majú?!"
"Náš slabý článok." Vydýchol som a zrušil.

"Nathaniel, Thomas, Emma!" Rozrazil som vchodové dvere a rozkričal som sa na celý dom. Všetci traja vyleteli z izieb a dobehli na schodisko. Zmätene sa na nás pozerali.
"Kde je Angie?!" Skričala zrazu Emma a už bežala dole schodmi.
"Mal si na ňu dávať pozor!" Vrazila mi päsťou a ja som skoro spadol. Dobre som ju vychoval! Ale teraz k veci. 
"Emma pokoj." Ian ju odo mňa odtiahol a držal ju asi tak na desať metrov.
"Teraz sa musíme sústrediť na záchranu Angely." Pozrel som sa na ňu a nakoniec aj na chlapcov. Pozerali na mňa ako na vraha, ale nezazlieval som im to.
"Do piče, vraždiť pohľadom ho môžete aj neskôr! Ja ho neskôr zabijem! Ale teraz chceme nájsť Angie!" Pozrel som sa na Iana s vďakou v očiach a rozbehol som sa do zbrojnice.
"Volal mi otec. V Španielsku sa to zvrtlo a Španieli sú naštvaní. Hľadajú náš slabý článok a zjavne si myslia, že je to Angela. Nemám ani potuchy prečo si to myslia. Otec im musel niečo nakecať." Nepríjemné som zavrčal a ďalej som nabíjal zbrane. Každý mal za úlohu niečo iné. Thomas šiel po mojich ľudí, Emma šla zabezpečiť dom a ja s Nateom a Ianom dohadujeme plán.
"Viem kde majú tu v Seatlly sídlo. Predpokladám, že je tam. A mimochodom...otec nám zakázal opustiť dom."
"Čože?! A ty to hovoríš len tak?" Natea by som už mal prestať srať.
"Nate dobre vieš, že mi je to jedno! Zachránim Angelu i cez jeho mrtvolu!" Obaja sa zarazili.
"Prečo ti na nej tak záleží?" Ian sa divne zatváril a položil mi túto otázku. Zavrčal som a hodil som zbraň na stôl.
"Môžete to teraz nechať tak?! Moje debilné city k nej, ak teda vôbec nejaké mám, si riešte až keď bude zavretá hore v mojej izbe!" Ziapal som po nich ako zmyslov zbavený a presne tak som sa aj cítil. Kto im dal právo sa do toho starať kurva?!

"Všetko v poriadku pane?" Do zbrojnice prišli moji chlapi aj s Tomim. Zazrel som na tých dvoch zvedavcoch.
"Berte si zbrane. Hádam vám už Thomas všetko vysvetlil. Máte 10 minút." Sykol som na nich cez zuby a sám som sa vybral hore do haly.

"Dominick? Je všetko v poriadku? Počula som krik." Abby sa zjavila pri vchode do kuchyne. Nepríjemne som sa ňu zavrčal. Ublížene sa na mňa pozrela a mňa to zamrzelo.
"Abby." Ponuro som vzdychol.
"Choď do izby a nevychádzaj z nej kým za tebou neprídem." Zavrel som oči a konečne som sa zhlboka nadýchol.
"Stalo sa niečo môj drahý?" Zahrialo ma to na srdci.
"Tak si ma nenazvala od mojich pätnástich." Otočil som sa na ňu a milo som sa usmial.
"Viem. Povedal si mi, že si na to už veľmi starý. A veľmi dospelý." Od srdca som sa zasmial.
"Bol som debil." Na to sa zasmiala aj ona.
"Aj tak ťa stále ľúbim Dominick. A nikdy neprestanem. Nech sa stalo dnes čokoľvek, vyriešiš to. Si ten najúžasnejší človek hneď po tvojej mame. Si celý po nej Dominick. Na to nezabúdaj. Tvrdosť, rezkosť a hnev máš po otcovi, no lásku, trpezlivosť a hlave láskavé srdce máš po nej. Dominick si skvelý človek. Som na teba pyšná za všetko čo robíš. A teraz choď a zachráň ju." Celý čas som sa na ňu usmieval až kým mi to doplo.
"Odkiaľ vieš, že Angelu uniesli?"
"Tuto v dome majú aj steny uši." Sprisahanecky na mňa žmurkla a už odchádzala.
"Abby, zavri sa do izby a nevychádzaj!" Skričal som na ňu drsným hlasom.
"Slečna Angie vás čaká, Dominick. Tak bežte a o mňa sa nestarajte." Zmizla za rohom.
"Ľúbim ťa..." Šepol som za ňou, no viem, že ma nepočula.

"Ale no ták. To si až taký slabý?" Zaťal som päste a nepríjemne som zavrčal. Vyrovnal som sa a zhlboka sa nadýchol.
"Povieš svojej bývalej pestúnke, teraz už svojej slúžke, že ju ľúbiš? To je snáď vtip Dominick!" Začal sa smiať na plné kolo. Na schodoch sa objavila Emma s Ellou. Zo zbrojnice práve vychádzal Tomi.
"Nico?" Nadvihol Tomi obočie no ja som mu rukou ukázal nech ostane tam kde je.
"Nevolaj ma tak." Zavrčal som naňho a otočil som sa k nemu čelom.
"Ale no tak, Dominick. Neprivítaš svojho otecka?!" 

-A